Otcovia môžu vychovávať rôznymi spôsobmi. Toto je len taká malá, štrnásť rokov stará udalosť o tom, ako by to mohlo ísť. pokračovanie článku
Dominika je mladá žena, vydatá už šesť rokov za Milana. Okrem detí, po ktorých veľmi túži, majú všetko – vlastný byt, dobré zamestnanie, veľa voľného času jeden pre druhého, každý rok jedna – dve pekné dovolenky. To všetko však s pribúdajúcimi rokmi znamená menej a menej. Dominika cíti, že aj z ich vzťahu sa niečo vytráca. pokračovanie článku
Sú dni všedné, v ktorých sa namáhame i oddychujeme. Majú svoje čaro. Ale sú i dni sviatočné, na ktoré sa vopred tešíme celé roky a následne na ne celé roky spomíname. Pre mňa majú ešte osobitný význam. Stali sa akýmisi míľnikmi môjho života; dňami, ktorých sa chcem určite dožiť, kvôli ktorým sa chcem pasovať s rakovinou. Zoznam dní je dlhý, skutočnosť takmer na začiatku, uponáhľať sa nič nedá. Ale keď moja druhá dcéra kráčala k oltáru v bielych šatách prvoprijímajúcich, ja už som snívala o jej svadobných, na roky vzdialených. pokračovanie článku
Tak táto pani Vierka mi píše takmer každý deň. Takmer dva roky. Aj keď sme sa nikdy nestretli naživo, aj keď ja som jej vždy nestihla odpísať. Písať, písať, a pritom nedostať odpoveď, to každý nevydrží dlho. To bolo prvé, čím ma veľmi zaujala, a prečo som aj ja jej častejšie odpisovala. Druhý záujem vzbudil obsah jej emailov. Veľmi nenásilným spôsobom mi z nejakých novín prepisuje každodennú modlitbu, ako vyšitú pre mňa. K tomu vždy, vždy, vždy pridá svoje osobné slová, povzbudenia i sťažnosti, ktoré pre mňa majú veľkú hodnotu. Ak nestihne napísať ráno, večer sa ospravedlní, a napíše aj takto „neskoro“. Ak vie, že zopár dní nebude pri počítači, vopred dá vedieť, že mi nebude môcť napísať. pokračovanie článku
Blíži sa leto. Aj keď ho ešte u nás vôbec nie je cítiť, stačí pozrieť Facebook. Zahraniční Slováci radostne nakupujú letenky a odpočítavajú dni, ktoré ich delia od ďalšej letnej návštevy domoviny. Veru, rýchle ten rok ubehol a aj mne sa žiada znovu zájsť domov. Postupne chystám do krabíc to, čo chcem doniesť druhým. Niečo, čo im urobí aspoň trochu radosť. Chystám, aj keď neviem, či domov pôjdem. O tom rozhodne v júni môj lekár. O krabiciach však rozhodla ochota druhých ľudí, a v tejto chvíli sa aspoň ony blížia k cieľu. pokračovanie článku
Keď si Vilma nalieva čaj či vodu do pohára, dosť často rozleje. Vlastne sa jej nečudujem, pretože pri tom pozerá na mňa a rozpráva pravé i vyfantazírované príbehy o Titaniku alebo o kozmonautoch vo vesmíre. Úplne pohrúžená do príbehov. Bol by zázrak, keby nič nerozliala. Lenže, milá moja, sme doma v našej kuchyni, a tu musíš dávať väčší pozor. pokračovanie článku
Vystúpili sme pred hotelom Eldorado. Oslava života už bola v plnom prúde. Japonskí bubeníci prehlušili slabý dážď. Pred vchodom boli umiestnené tri sochy drevorubačov vytesané z ľadu; aj David začínal ako obyčajný drevorubač. Na schodoch stáli členovia rodiny a vítali hostí so šampanským. Zapísali sme sa do knihy kondolencií. pokračovanie článku
Čo si obliecť na kar? To bola otázka, ktorú zamestnanci vyriešili rýchlo. Vraj niečo normálne, spoločenské; netreba šiť nové šaty. Aj na vianočnú večeru v decembri prišli oblečení jednoducho, ženy väčšinou v čiernom, muži v košeliach bez kravát; jeden mal rifle. Čierny svet. Tak sme zbalili do batožiny to najlepšie čo sme v skrini našli. Kvety nosiť nebolo treba, namiesto toho ľudia mohli prispieť na charitu, v tomto prípade na diabetikov. pokračovanie článku
Nebol žiadna celebrita a nikto z vás o ňom nepočul. Volal sa Dave (David) a bol vlastníkom firmy, v ktorej pracuje môj manžel desať rokov. Jedno leto som si tam odpracovala aj ja, takže David nie je niekto, koho poznáme iba z novín. Jeho smrť nikto nečakal. Ani on sám. pokračovanie článku
Priateľka Marianna pochádza z Rakúska. Odtiaľ si ju prišiel za ženu vypýtať jej manžel Frank, ktorý sa narodil v Kanade ako dieťa rakúskych prisťahovalcov. Je zaujímavé, ako silne sú i potomkovia prisťahovalcov priťahovaní koreňmi svojich rodičov. Cestujú po krajine, ktorá bola domovom ich predkov, spoznávajú ju, obdivujú, niekedy sa rozhodnú do nej i presťahovať. Ak to nejde, niečo vzácne z tej krajiny chcú mať stále pri sebe. Frank tak chcel mať Mariannu. pokračovanie článku
Len čo prekročila prah našich dverí, ozval sa veselý smiech. Po celom dome sa šíril tak ako sa len smiech šíriť vie; rýchlo a nákazlivo sa plazil od prahu dverí, po stenách až ku oknám v každej miestnosti. Žiadalo sa mi tie okná zavrieť, aby smiech cez ne neunikol von pokračovanie článku
S Janou a jej manželom sme sa spoznali hneď v prvých týždňoch nášho príchodu do Kanady. Oni dvaja, ich dcéra a pes emigrovali z Čiech. Náhodou sme sa stretli v realitnej kancelárii pri hľadaní našich nových príbytkov. Ako to už v cudzích krajinách býva, našinci sa dajú spolu do reči oveľa ľahšie ako doma. A tak sa začalo naše kamarátsvo. pokračovanie článku
Viac či menej pravidelne vyraďujem po deťoch oblečenie a hračky. V rukách mi takmer každý kus pripomenie niečo pekné z ich detstva. Hlavne tú nefalšovanú celodennú nevinnosť. Aj keď malé deti neprestajne visia na krku, neskôr si z toho človek zapamätá hlavne tuhé objatie a mäkkú tvár. Niekedy by som ten čas celkom rada vrátila, mysliac si, že to „najkrajšie“ mám už ako mama za sebou. V skutočnosti je to stále krásne, aj keď celkom iné. pokračovanie článku
Bolo to vo štvrtok pred voľbami. Telefonujem mame ako sa má a čo robí. Som prekvapená, že hneď na prvé zazvonenie zodvihne telefón – znamená to, že sedí blízko pri ňom v kuchyni, a nepozerá správy v obývačke. Väčšinou musím skúšať aspoň štyrikrát, pokiaľ do kuchyne dobehne. V ten večer mala iný program – učila sa a z jej hlasu bolo cítiť napätie ako pred naozajstnou skúškou. pokračovanie článku
Občas u nás doma padne slovo komunizmus, a keďže ho deti v škole zatiaľ ešte nepočuli a nikde sa s ním nestretli, pýtajú sa naň ako na všetko neznáme. Ako sa tak snažím vysvetľovať, zisťujem, že je to dosť problém. Deti skôr chápu existenciu neviditeľného Boha ako nejakú teóriu, ktorá Boha popiera. pokračovanie článku
Narodil sa presne uprostred minulého storočia. Rodičia boli jednoduchí ľudia a po prvom synovi do malého domčeku pribudli ďalšie štyri deti. Otec v noci zarábal, cez deň behal okolo domu; i pospať si potreboval. Mama varila, starala sa o domácnosť i o dvor, tak ako to na dedine chodí. pokračovanie článku
Minulý týždeň manžel priniesol domov kyticu. Povedal, že je pre mňa, ale ja som vedela, že to nemôže byť celá pravda. Po toľkých rokoch spoločného života už musí predsa vedieť, že taká veľká kytica, pomiešaná zo všetkých možných druhov kvetov, vo všetkých farbách, sa mne páčiť nebude, aj keby ho stála denný zárobok. Tak sa musel „priznať“ ako ku kytici prišiel. pokračovanie článku
Garth je dôchodca a sedieť sa mu vraj doma pred televízorom nechce. Má auto, rád šoféruje, tak svoj čas a schopnosti venuje ľuďom cestujúcim na onkologické kontroly, testy a liečby. Vo štvrtok mi povedal, že sa na týchto cestách zamiloval. pokračovanie článku
Pred Vianocami som sa začítala do starých blogov na SME. No a v jednom z nich zožali kritiku sponzori detskej onkológie. Vraj je to pre nich iba reklama a priživujú sa na detskom utrpení. Autor porovnával stav izieb na rôznych detských oddeleniach nemocnice. Či si vraj deti s inými ochoreniami nezaslúžia tiež krajšie, lepšie izby a ďalšie výhody malých onkologických pacientov? Vtedy som si povedala, že určite každý chorý si zaslúži slušné podmienky, ale neobracala by som to proti malým deťom s rakovinou a proti ich sponzorom. V Kanade sme na sponzorov nemocníc a výskumu hrdí. Ich mená bývajú v novinách i na nástenkách nemocníc. Radšej im poďakovať, a nie vyčítať. Tak sa ďalšej pomoci nedočkáme. pokračovanie článku
Minulú jar pred tým domom spílili rozkvitnutú višňu. Na jeseň z neho odišli ľudia. V nedeľu pristavili buldozér, začali dom demolovať zvnútra a v pondelok pred ním vykopali jamu. Už bolo celkom jasné, že steny domu, ktoré veľa vypočuli, nezostanú dlho stáť. Človeku príde tak trochu ľúto, ale napokon, ide iba o dom. A na jeho mieste postavia nový a krajší. pokračovanie článku
Po troch mesiacoch príjmného voľna, znovu som sa ocitla v onkologickej čakárni. Presne v deň svojich narodenín. Minule bol onkológ nadšený výsledkami a takmer ma objednal až o šesť mesiacov. Dnešný deň si každý z nás predstavoval inak. Mala som v rukách papiere so svojimi krvnými testami, výsledky ktorých môžem pozrieť doma na internete. Krv sa mi zbláznila, a tak som sa vyplašene krčila v kútiku a čakala, čo na to všetko povie lekár. pokračovanie článku
Nepamätám, či to bolo ešte pred prvými slobodnými voľbami alebo už po nich. Pamätám však, že som vtedy prišla o priateľstvo svojej kolegyne. Ona mala vo voľbách svojho favorita, a ja zasa svojho. Ako veľký nadšenec a idealista, naozaj som absolútne nevedela pochopiť, ako môže ona tomu svojmu veriť. Veď ja som mu na očiach videla, že klame a jeho reči boli toho dôkazom. Ako to, že to kolegyňa nevidí tak jasne ako ja? Ona si iste myslela svoje o mojej voľbe. Ja som nad jej favoritom krútila hlavou, snažila sa jej dokázať jeho klamstvo. Ona toho môjho urážala najhoršími menami. Čím ďalej, tým viac. Naše priateľstvo sa rozpadlo. Kvôli politikom. Voľby a mená politikov boli pre obyčajných ľudí extrémne dôležité. Dnes by som už za žiadneho politika prst do ohňa nestrčila, a priateľa kvôli nemu nestratila. pokračovanie článku
Potešili nás počas Vianoc, ale treba sa s nimi rozlúčiť. Človeku je clivo pri pohľade na pohodené, odstrojené vianočné stromčeky pred domami. Je toto naozaj koniec evergreenov? pokračovanie článku
„Tak k tomuto onkológovi chodil aj Gordon, môj manžel,“ povedala mi priateľka Brigitte, keď ma raz viezla na kontrolu. Jej oči sa zaligotali, ale predsa len usmievali. Zbystrila som pozornosť, pretože Brigitte nič takého ešte nespomenula, a to sa poznáme najmenej tri roky. Tiež viem, že jej manžel si užíva spokojného dôchodku. Je jasné, že ide o dobrý príbeh a také mám ja rada. Povzbudzujú mňa a možno aj niektorých z vás. Keď už Brigitte začala, nech sa vyrozpráva... pokračovanie článku
Rok sa začal zlými správami. Takými, ktoré mi tvrdo pripomenuli, že vlastný život nemám takmer vôbec vo svojich rukách. Skôr však, ako túto pravdu budem musieť akceptovať do poslednej bodky, mám zopár možností si svoj život udržiavať, predĺžiť či spríjemniť. pokračovanie článku
Už o týždeň sú Vianoce. (Čas letí, a z celého týždňa zostalo pár dní.) Nepečiem. (Včera som upiekla predsa len dva biskupské chlebíky a urobila cesto na medovníky.) Upratujem iba tak ako obyčajne. Nebehám po obchodoch. Jednoducho nič okolo mňa ešte nevyzerá vianočne. (Manžel už kúpil vianočný stromček a deti ho vyzdobili, ale svetielka a dieťa v jasliach ešte musia počkať.) Viem, že na Štedrý deň bude uprataná aspoň kuchyňa a na stole bude jednoduchá vianočná večera. Skúšam tento rok minimalizovať oproti iným rokom. Na želanie manžela, ale aj z akéhosi vlastného vnútorného presvedčenia, že podstata Vianoc nie je v hojnosti, ale v štedrosti. Nie je iba v tom, čo dokážeme vytvoriť pre vlastnú rodinu, ale i v tom, či dokážeme s dobrom vyjsť aj za dvere svojich domovov. pokračovanie článku
K tejto téme mi chýba slovná zásoba i číselné argumenty. Emócií však mám v sebe až až. Snáď mi ich, ako pacientovi, nikto nebude zazlievať. Aj keď nežijem na Slovensku, pridám svoj názor, a to názor pacienta, pretože choroba hranice nepozná. pokračovanie článku
Písal sa rok 1988, takže odvtedy ubehlo už dvadsať tri rokov. Aj tak si vďačne spomínam na lekára z jednej bratislavskej nemocnice. Kvôli zachovaniu súkromia, neuvediem jeho meno. Napokon, to meno nie je až také podstatné. pokračovanie článku
S Majkou som sa zoznámila v Poľsku, kde sme pred sedemnástimi rokmi drvili angličtinu. Šesť mesiacov americkí lektori testovali nielen naše jazykové schopnosti, ale i schopnosť prežiť bez domáceho zázemia rok či dva na univerzitách v Amerike. Občas niekoho poslali domov, takže mali sme aj nervy; každý chcel obstáť. Z Majky som však mala pocit, akoby jej to bolo trochu jedno. Všetko brala z nadhľadu, s humorom. Taká veselá kopa. pokračovanie článku
Sú také dni, keď človek cíti jeseň vo svojom vnútri, a nemá to nič spoločné s jeseňou navôkol. Sú také dni, keď sa minie zásoba dobrých slov a chce sa iba nahnevane vrčať, plieskať bičom. Alebo sa stiahnuť do klbka ako pichľavý jež a čakať pod stromom na červené jablká. pokračovanie článku
Počas dovolenky na Slovensku sme mali iba jeden nepríjemný zážitok v obchode. Udial sa v Trenčíne, chvíľu po tom, ako som dostala prednášku o slušnom správaní v autobuse. Od tej pani čo mi chcela skákať po hlave, ak si pamätáte. Zoškaredila mi celý deň, a zážitok z obchodu už bol len takým malým bonbónikom. pokračovanie článku
Onkológ bol spokojný s výsledkom môjho posledného testu. Až na jednu maličkosť, nejaký „esophagus", ktorý pre istotu treba dať skontrolovať. Ale nie je to urgentné. V tej chvíli som nevedela, čo to slovo presne znamená, kde sa ten útvar v tele nachádza. Bolo mi to jedno, veď lekár sa tváril spokojne. Na ďalšiu kontrolu musím prísť až o tri mesiace, takže som mu zaželala už aj veselé vianoce. pokračovanie článku
verim v dobro. Facebook
