Voliť či nevoliť?

Autor: Alica Biela | 5.5.2011 o 7:57 | Karma článku: 8,00 | Prečítané:  1344x

Odkedy som zo Slovenska odišla, na politiku som akosi pozabudla. Môžem ja za to, keď  rozhovory o politike tu nie sú na dennom poriadku? Ľudia sa medzi sebou bavia o všetkom možnom, len o politike bežne nepočuť takmer nič. Že sa niečo v Kanade deje aj okrem hokeja, som si uvedomila asi pred tromi či štyrmi týždňami. K reklamám na Canucks pribudli tabule politických strán s menami kandidátov; okrem normálnych telefonátov od priateľov, lekárov a realitných agentov sme si mohli vypočuť automatizované politické heslá a odporúčania; dokonca raz prišli „presviedčať“ aj osobne ku dverám. V televízii a novinách bolo o niečo viac politických meditácií. V obchode, u lekára, v škole, na návšteve, v kostole, na ulici – medzi nami bežnými ľuďmi sa nezmenilo nič. Nikto nezaťal ani slova o politike. Možno v krčme pri pive, ale tam nechodím.

Mám problém: chcem ísť voliť a neviem koho. Nechce sa mi čítať oficiálne programy politických strán, aj keď je ich v našej volebnej oblasti iba päť či šesť. Mená kandidátov mi nič nehovoria. Možno by som to mala radšej vzdať a ponechať voľby na domácich. Po prečítaní článku v miestnych novinách o tom, že percentuálne majú o voľby väčší záujem práve imigranti oproti domácim, sa nechcem dať zahanbiť. Začínam sondovať.

Mojím prvým informátorom sa stáva môj manžel; jeho politika celkom baví. Naozaj sa nestačím čudovať, koľko toho vie o celom svete, keď ho počujem debatovať s kanadskými Slovákmi. On už všade bol, všetko vie. Vtedy mám pocit, že som blbá. Teraz, keď sa pýtam, ochotne mi prezradil mená základných strán a o čo im ide. Miestni kandidáti sú neznámi aj jemu.

Potom sa akože medzi rečou snažím dozvedieť niečo od šoférov, ktorí ma rozvážajú po lekároch. Sú to starí skúsení veteráni. Napriek veku chcú byť užitoční pre chorých ľudí ale ako počúvam, tak aj pre krajinu. Všetci idú voliť. Niektorí v predstihu, vraj aby nemuseli čakať v rade. V rozhovoroch zachováme volebné tajomstvo.

V deň volieb ideme voliť celá rodina. Nikomu neprekáža, že deti za nás píšu X k nami vybratej strane. Nech sa učia. Nech vedia, že kráľovstvo sa dedí; že kráľom bude William alebo Charles a nikto z nás to neovplyvní. Nech vedia, že okrem kráľovstva máme aj parlament a vládu, ktorú vyberáme sami – ak chceme. Časom sa iste budú musieť naučiť aj to, že nie je v moci a často ani vôli žiadnej strany splniť všetky sľuby dané ľuďom. Časom si iste všimnú, že spoločnosť nefunguje vo všetkom tak ako by chceli. Časom sa naučia sami rozhodovať či, prečo a koho voliť.

Volieb sa zúčastnilo približne 61 percent voličov. Vraj príjemné prekvapenie, pretože v  predchádzajúcich voľbách to bolo iba 58 percent. Zrazu ma začína zaujímať, kto je tých 61 percent, aký podieľ na nich majú mladí, ženy, imigranti; ako sú strany zastúpené v jednotlivých provinciách a tak ďalej, a tak ďalej.

Kanada je znovu konzervatívna.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?