Prázdne miesto

Autor: Alica Biela | 9.6.2011 o 20:55 | Karma článku: 12,60 | Prečítané:  1930x

Predpokladám, že sa považuješ za kresťana; veď vravíš, že veríš v Boha, uznávaš Ježiša. Ale do kostola sa Ti už dávno nechce; iba ak kvôli jednorazovým sviatostiam. Príčin môže byť veľa, ale Ty hovoríš o jednej. Jednoducho si v kostole nenašiel dokonalosť, presnejšie dokonalosť kňazov a iných ľudí. Keďže nie sú dokonalí, iste budú falošní. Nepotrebuješ ich a nepotrebuješ ani kostolné múry; stačí Ti Boh a ten je vraj všade, v prírode i v Tvojom srdci.

Prečo si myslím, že to nestačí?

Prvý dôvod: Áno, my ľudia z kostola sme nedokonalí. Nedokonalý si aj Ty. Spoločné máme aj to, že sa snažíme byť dobrými ľuďmi. Ja verím Tebe, Ty ver mne. Tých obvinení kostolných veriacich je veľmi veľa a zďaleka nie všetky sú pravdivé. Tie, čo pravdivé sú, treba riešiť. Riešenie sa bude hľadať asi trochu dlhšie  ak Ty ujdeš a iba kdesi za rohom mudruješ. Ak každý pôjde svojou cestou, nič a nikto sa nezmení; ani my, ani Ty, ani celá cirkev. Ak zostaneš alebo sa vrátiš, všetci máme lepšiu šancu.

Druhý dôvod: Ak z Tvojho života vymizne kostol a sviatosti, časom môže vymiznúť pravidelná modlitba, Biblia, sebazaprenie, dobrý skutok a tak ďalej. Boh stratí v Tvojom živote miesto, ktoré mu patrí – najskôr prvé, potom druhé a napokon Ti zostanú iba  kresťanské certifikáty, permanentka na kresťanské predstavenia – krsty, svadby, birmovky, pohreby. Máš predsa nárok.

Tretí dôvod: a to je ten najpodstatnejší. Chrám je dom, v ktorom býva Boh a ten Boh je Tvojím Otcom. Ak Ťa nedokáže pritiahnuť ako mocný Stvoriteľ ani ako spravodlivý Sudca, nepresvedčí Ťa aspoň ako milujúci a čakajúci Otec?

Veď do chrámu chodil aj Ježiš Kristus, z ktorého mena je odvodené slovo „kresťan“. Byť kresťanom znamená nasledovať Ježiša. Nevzdajme to len preto, že sme nedokonalí.

Ježiš od malička navštevoval chrám s Máriou a Jozefom. Ako dvanásťročný chlapec sa „stratil“ v Jeruzalemskom chráme. Niekoľko dní tam sebavedome vyučoval starých múdrych mužov o Bohu (nikto Boha nepoznal lepšie ako on, preto mal na to právo) a kňazi pokorne, bez predsudkov a uznanlivo počúvali tohto takmer tínedžera. Keď ho Mária s Jozefom konečne prestrašení našli, povedal im: „Neviete, že mám byť v dome svojho Otca?“

Ako dospelý, počas všetkých židovských sviatkov, keď chrám bol plný nedokonalých ľudí, Ježiš tam bol vždy medzi nimi.

Keď si ľudia premenili chrám na trh a prestal byť pre nich miestom modlitby, Ježiš sa rozhneval tak ako na žiadnom inom mieste v Biblii o ňom nie je napísané, a urobil poriadok; sebavedome vyhnal z chrámu kupcov. Pretože sa mu niečo nepáčilo, nestiahol sa natrvalo do úzadia, do púšte, do samoty, hoci aj tam sa rád a dlho modlieval. Osobne mu záležalo na tom, ako funguje chrám.

Ježiš nás tiež naučil modliť sa „Otče NÁŠ“. Boh je nielen Ježišov Otec, ale aj môj, Tvoj i všetkých tých, ktorí do chrámu nikdy nevstúpili. Potom je chrám naším spoločným rodičovským domom. V tomto dome nás Otec všetkých čaká ako len dobrý rodič môže čakať svoje deti. Na každom z detí mu záleží. Čím menej niektoré dieťa vidí, tým viac po ňom túži. Aj keď sa s inými deťmi raduje pri spoločnej práci i pri spoločnom stole, jeho radosť nie je úplná. Pri pohľade na prázdne miesto myslí na dieťa, ktoré tu chýba. Diaľkové spojenie - telefón či dopis - nenahradia objatie. Poznáte to!

Každého rodiča zabolí ak deťom nezáleží na ňom a na jeho dome.  Bolí ho ak sa jeho deti neznášajú, ak zatvárajú jeden pred druhým dvere. Ak sa ohovárajú. Ak prichádzajú iba kvôli darom a dedičstvu, ak sa súdia kvôli majetku.

Otec nám ponúka svoj dom ako miesto, kam chodíme za ním s radosťami, starosťami, vďakou, prosbou i po radu.  Tu spolu s ním opravujeme – niekedy strechu, kúrenie, izoláciu, inokedy okná a keď treba, tak i základy. V Jeho dome máme príležitosť naučiť sa žiť ako dobrá rodina – veď práve v rodine sa dokážeme pre iných ľahšie obetovať a ľahšie druhým odpúšťať. Ak nie, niekde bude chyba.

Šanca je, že sa raz znovu pokúsiš otvoriť dvere chrámu. Šanca je, že namiesto privítania Ťa bude čakať nepríjemný pohľad brata alebo nudná kázeň kňaza. Vždy Ťa však čaká aj Otec. Zavri oči, otvor svoje srdce. Si tu doma.

Že pre mnohých ľudí je ťažko predstaviť si Boha ako milujúceho otca, to je fakt ale aj iná story.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?