Facky

Autor: Alica Biela | 21.6.2011 o 7:50 | Karma článku: 14,42 | Prečítané:  1905x

Iste nie som jediná, ktorej sa v detstve ušla nejaká facka. A asi nebudem sama, ktorá si na niektoré facky pamätá. Napríklad na tieto:

Boli sme druháčky a tešili sme sa na tanečné vystúpenie v kine. Oblečené v bielych blúzkách, širokých sukničkách, na hlavách červené šatky s bielymi bodkami a v rukách prútiky. Pri tanci sme spievali: „Krásna, krásna, kdes husičky pásla?“ Na záver nám všetci tlieskali. Tešili sme sa. Učiteľka nás s namaľovaným úsmevom sprevádzala von z kinosály – ako malé húsatká. Keď už nikto z hľadiska nemohol vidieť, strelila mi facku. Vraj som zle tancovala.

Ďalšia sa mi ušla za rýľovanie v školskej záhrade, z ktorej úrodu si v tom čase brali iba učitelia. Rýľ bol pre mňa ešte stále poriadna opacha, ale snažila som sa. Práca v záhradke ma veľmi bavila. Učiteľke to však nestačilo. Zahodila ohorok cigarety, narýchlo ho zastúpila, a poriadne mi strelila.  

Tretia facka sa mi pritrafila na veľkej prestávke, keď sme sa s chlebom v ruke krúžili po školskej chodbe. 20 minút to trvalo? Už nám bolo s Vilom dlho, tak sme začali skákať na každú druhú dlaždicu. Veď sme deti a nie vojaci. Lenže v ten deň mala službu jedna z najprísnejších učiteliek. Znovu lietali facky a ešte sme si postáli uprostred stále krúžiacich detí na takzvanej výstave.

Čo sa sťažujem? Môj spolužiak Jožo mal väčšiu smolu. Končila sa prestávka a celej triede bolo niečo smiešne. Žiaľ, učiteľ vošiel do triedy skôr ako sa Jožovi podarilo dosmiať. A tak sa ten obor, najväčší učiteľ v škole, postavil pred neho a pozeral z výšky ako mačka na myš. S rukami skríženými za chrbtom a s úsmevom na tvári, pýta sa Joža: „Tak na čom sa smeješ, vtáčik?“ Vtáčik uveril učiteľovmu úsmevu, a možno by mu bol o chvíľu aj odpovedal, keby učiteľova ruka nevyletela spoza chrbta ako blesk. Stačila jedna facka a celá Jožova tvár bola červená od bolesti i hanby. V triede zavládlo konečne ticho a mohli sme sa „učiť“.

Igor dostal facku od zubárky, lebo sa bál vŕtačky.  

Alenka dostala facku od mamy za to, že v kostole nesedela vpredu ale išla s kamarátkami na chór.

Jano dostával  od otca facky aj vtedy, keď niečo zlé urobil jeho mladší brat.

Facky bolia viac ako poriadna bitka. Často sú nespravodlivé, nečakané, zahanbujúce a ponižujúce. Rozdávajú ich tí so silnejšou rukou a v danej chvíli aj so slabším duchom.

Nenávidím facky. Tie čo som dostala; tie čo som videla dostať iných; i zopár tých, ktoré som akoby podvedome sama dala...

Tie posledné... tie ma bolia najviac.

Minule, keď ma prešla zvyčajná trpezlivosť všetko vysvetľovať, padla facka.  A keď Vilma plakala, ja som plakala tiež. Tak aby ma nevidela.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?