Z rúk do rúk

Autor: Alica Biela | 21.9.2011 o 7:16 | Karma článku: 20,34 | Prečítané:  3014x

S mamou rozprávam už iba po telefóne. Pomedzi slová upíjam z rannej kávy, keď ona sa chystá práve spať. Z koláčikov, ktoré upiekla ona aj teta na cestu, už nezostala ani omrvinka. Iba akási sladká chuť v ústach.

 „To máte domáce, musíte si zobrať.“ Piekli staré žienky, posediačky  modelujúc cesto dobrými rukami.

Sestra odtrhla jabĺčka z malej záhradky, pribalila aspoň na ochutnanie. Sladké a šťavnaté. Do červena usmiate od lásky, s ktorou ich doma pestovali.

Prikladám knihy od priateľov. Ešte neviem, o čom sa v nich okrem vlastnoručného venovania  píše.

Stisky rúk a objatia pri odchode. Mnohé, premnohé.

Stisky rúk a objatia pri návrate.

Prázdne kufre, pred pár dňami aspoň desaťkrát prevážené rukami silných synovcov, v garáži čakajú na nové cesty.

Čistá bielizeň z nich už sladko spinká v skriniach. Vonia slovenským vetríkom a mamou. Ona ju skladala. Kus za kusom prikladám na svoju tvár. Aj zavretými očami vidím tie ruky, starobou zvráskavené a studené. Mäkšie ako kedysi dávno.

Ruže od manžela odkvitli. Veď boli iba na privítanie. Jeho ruky však zostávajú. Sú silné, starostlivé, rýchle; v nich som v bezpečí. V nich sa cítim ako umelecké dielo; rozbité, ale  vzácne a dokonalé. Jedinečné.

Domov je o rukách. O rukách, ktoré Ťa chcú držať, no aj tak Ťa pustia; vypravia na cestu. O rukách, pripravených pomôcť i každý deň sa za Teba zložiť. O rukách, do ktorých sa nebojíš vložiť svoje srdce.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?