Čakanie

Autor: Alica Biela | 17.10.2011 o 7:14 | Karma článku: 14,80 | Prečítané:  1501x

Keby som mohla ľahnúť na vlny a nechať sa nimi niesť. Keby som mohla na dva dni zakryť myšlienky nerušeným spánkom a zobudiť ich až pod dúhovým mostom. Čakanie pri bdelom rozume je ťažšie ako zlý sen. Iba ťažko, ak vôbec, držím ustráchané myšlienky na uzde. Myšlienky na to, čo bolo a čo môže znovu byť, sú boľavé.

Kto dokáže spútať mozog a zastaviť jeho blesky do tela? Kto zavrie ústa, neschopné prehĺtať nevrlé slová? Kto pod viečkami skryje smutný pohľad do srdca? Prečo sa srdce tak ľahko premenilo na malého zajaca?

Samučičká duša blúdi, hľadá miesto na nádych. Pamätá i dobrý čas. S neustálou prosbou o milosť, chystá si však svoju archu.

Ešte pár dní chcem spať a potom precitnúť na stoličke u lekára. Zo zeme zodvihnem spadnutý časopis s hrozným príbehom a spýtam sa: „Čo tu robím?" Po jeho prvých slovách už budem iba plakať od šťastia, že ďalšia potopa je zažehnaná. S vierou, že pokoj už bude trvať navždy, vysadím prvú vinicu a budem krotiť divé zvieratá.

Alebo sa iba jednoducho zobudím vo vlastnej posteli; bude sa písať rok 2009. Milovaná ruka zohreje zdravé telo, iba podchladené najstrašnejším snom. Prisľúbim i teplý kraj. Prvý deň však bude celý patriť mojim vlasom. Pred zrkadlom, spolu s deťmi, vyskúšam účes za účesom.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?