Právo na jeseň

Autor: Alica Biela | 10.11.2011 o 7:04 | Karma článku: 12,28 | Prečítané:  1471x

Sú také dni, keď človek cíti jeseň vo svojom vnútri, a nemá to nič spoločné s jeseňou navôkol. Sú také dni, keď sa minie zásoba dobrých slov a chce sa iba nahnevane vrčať, plieskať bičom. Alebo sa stiahnuť do klbka ako pichľavý jež a čakať pod stromom na červené jablká.

A tak i ja stojím pod stromom. Pod tým svojím stromom. Po kolená v mokrom, rapavom lístí. Túžobne pozerám do ubolenej koruny. Tam je listov čoraz menej. Môcť ich tak obrať, ešte pekné založiť do knihy, z ktorej každý chce čítať. Lenže život je i o inom a jeseň v ňom má svoj význam.

Nech listy mäkko dopadnú a nikomu neublížia. Jeden po druhom ich chytám, uslzené od dažďa, a plačem tiež. Ani vietor sa už s nimi nechce hrať. Choď si fúkať do mrakov!

Zberám listy a každý prečítam. Čo mi píše duša?

Keď konáre sú prázdne a čierne ako nahá duša, pribehnú deti. Lístie znovu padá, teraz zo zeme smerom hore. Vonku z neho vyrastajú hradby plné smiechu a potajomky sa pašuje do detských úkrytov vnútri v dome.

Po svojej poslednej hre, lístie vrastie do zeme. Unavená, ale sýta zem si zdriemne. Čierne konáre konečne prikryje biely sneh, bolesť z nich vyštípe mráz. Čierne konáre, vztýčené na chválu k nebu.

Strom bez listov iba na chvíľu stratil svoj dych.

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Klasická nedeľa kedysi: Kostol, obed, futbal. Boli to zlaté časy

Bratislava bola o polovicu menšia, ale na futbal chodilo desaťkrát viac ľudí.

ŽENA

Táňa Pauhofová: Robiť film na Slovensku je samovražda pre ego

Úspešná herečka momentálne hviezdi v kinách.

RECENZIA

Bol to stratený čas alebo je Sherlock stále geniálnym seriálom?

Ako dopadol posledný diel seriálu.


Už ste čítali?