Právo na jeseň

Autor: Alica Biela | 10.11.2011 o 7:04 | Karma článku: 12,28 | Prečítané:  1468x

Sú také dni, keď človek cíti jeseň vo svojom vnútri, a nemá to nič spoločné s jeseňou navôkol. Sú také dni, keď sa minie zásoba dobrých slov a chce sa iba nahnevane vrčať, plieskať bičom. Alebo sa stiahnuť do klbka ako pichľavý jež a čakať pod stromom na červené jablká.

A tak i ja stojím pod stromom. Pod tým svojím stromom. Po kolená v mokrom, rapavom lístí. Túžobne pozerám do ubolenej koruny. Tam je listov čoraz menej. Môcť ich tak obrať, ešte pekné založiť do knihy, z ktorej každý chce čítať. Lenže život je i o inom a jeseň v ňom má svoj význam.

Nech listy mäkko dopadnú a nikomu neublížia. Jeden po druhom ich chytám, uslzené od dažďa, a plačem tiež. Ani vietor sa už s nimi nechce hrať. Choď si fúkať do mrakov!

Zberám listy a každý prečítam. Čo mi píše duša?

Keď konáre sú prázdne a čierne ako nahá duša, pribehnú deti. Lístie znovu padá, teraz zo zeme smerom hore. Vonku z neho vyrastajú hradby plné smiechu a potajomky sa pašuje do detských úkrytov vnútri v dome.

Po svojej poslednej hre, lístie vrastie do zeme. Unavená, ale sýta zem si zdriemne. Čierne konáre konečne prikryje biely sneh, bolesť z nich vyštípe mráz. Čierne konáre, vztýčené na chválu k nebu.

Strom bez listov iba na chvíľu stratil svoj dych.

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?