A čo pacient?

Autor: Alica Biela | 23.11.2011 o 7:55 | Karma článku: 17,27 | Prečítané:  2526x

K tejto téme mi chýba slovná zásoba i číselné argumenty. Emócií však mám v sebe až až. Snáď mi ich, ako pacientovi, nikto nebude zazlievať. Aj keď nežijem na Slovensku, pridám svoj názor, a to názor pacienta, pretože choroba hranice nepozná.

Nebudem sa snažiť riešiť problémy zdravotníctva, ktoré nevedia už dlhé roky riešiť povolaní. Za posledné týždne sme sa toho napočúvali a načítali dosť, bezvýsledne sa snažili pochopiť argumenty zúčastnených strán. Tak veľmi rada by som sa k niekomu pridala a podporila jeho spravodlivú vec, pretože čas, keď z nemocníc vymiznú lekári, sa nebezpečne približuje. Lenže tam, kde nikto nechce byť zodpovedný, ani spravodlivého niet. Tam, kde si všetci umývajú ruky ako Pilát, možno sa pridať iba na stranu odsúdeného pacienta.

Články, diskusie ku nim i na facebooku...

Príspevky lekárov, ktorých celé mesiace politici nebrali vážne.

Príspevky „zdravých“ občanov, ktorí lekárom fandia a odporúčajú vydržať a nestiahnuť výpovede.

Príspevky iných „zdravých“ občanov, na lekárov nahnevaných, ktorí sa nevedia dočkať až lekári uvoľnia miesta. Je im jedno komu, ale dúfajú, že ich nebudú potrebovať.

Poznámky lekárov, nech si teda pacienti hľadajú mastičkárov, nech ich operujú údržbari, alebo že zomierajúcich aj tak nebude škoda... A to vraj najskôr bojovali za svojich pacientov, ktorým napríklad doteraz museli predpisovať nevhodné lieky (MUSELI?)

Poznámky o platoch. O úplatkoch. Porovnávania. Urážky.

V tom sa ozve budúca mamička, obávajúca sa decembrového pôrodu. Malé je v strese ešte skôr ako uzrie svetlo tohto sveta.

A potom učitelia, že nabudúce aj oni budú štrajkovať cez maturitné skúšky, a nie cez prázdniny, aby dostali pridané toľko koľko lekári.

Hádky o to, kto je pre spoločnosť dôležitejší, nenahraditeľnejší. Ako keby sme sa nepotrebovali všetci navzájom. Ako keby to, čo sme si vyvolili za povolanie, nebola služba pre iných. Chceme, aby nám iní slúžili, ale my slúžiť často odmietame.

Keby bol slovenský národ naozaj národom kresťanským, nebol by tu taký problém. A keby bol, mohla by som citovať Ježišove slová o tom ako prišiel druhým slúžiť. Zostalo v nás aspoň svedomie? Súcit?

Obávam sa, že politici nenájdu rýchle riešenie k spokojnosti (silne verím, že nie je čisto osobná) lekárov. Ak lekári odídu z nemocníc, mnohí pacienti sa zdĺhavých riešení nedožijú. Namiesto adventných vencov, vzrastie dopyt po pohrebných a možno pri vianočných stoloch pribudnú prázdne stoličky. Nežná revolúcia si predsa len zakrvaví prázdne ruky. (Kiežby tieto poznámky boli naozaj prehnané).

Ak lekári zostanú, budú schopní, takto pourážaní, s láskou a nasadením, starať sa o pacientov?

Takže pacient. Trpiaci. Slabý. Odkázaný na pomoc. Možno by sa mal radšej vzchopiť a ísť štrajkovať. Sám za seba. Najlepšie ľahnúť si niekde na križovatku, zviditeľniť sa.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?