Komu uveriť?

Autor: Alica Biela | 20.1.2012 o 7:56 | (upravené 20.1.2012 o 18:20) Karma článku: 12,89 | Prečítané:  1409x

Nepamätám, či to bolo ešte pred prvými slobodnými voľbami alebo už po nich. Pamätám však, že som vtedy prišla o priateľstvo svojej kolegyne. Ona mala vo voľbách svojho favorita, a ja zasa svojho. Ako veľký nadšenec a idealista, naozaj som absolútne nevedela pochopiť, ako môže ona tomu svojmu veriť. Veď ja som mu na očiach videla, že klame a jeho reči boli toho dôkazom. Ako to, že to kolegyňa nevidí tak jasne ako ja? Ona si iste myslela svoje o mojej voľbe. Ja som nad jej favoritom krútila hlavou, snažila sa jej dokázať jeho klamstvo. Ona toho môjho urážala najhoršími menami. Čím ďalej, tým viac. Naše priateľstvo sa rozpadlo. Kvôli politikom. Voľby a mená politikov boli pre obyčajných ľudí extrémne dôležité. Dnes by som už za žiadneho politika prst do ohňa nestrčila, a priateľa kvôli nemu nestratila.

 

Posledné mesiace, ale hlavne teraz pred voľbami, ťažko sa zorientovať v udalostiach na Slovensku. Tu je relatívny kľud, množstvo vecí vyriešených za posledné desaťročia. Človek si odvykol o politike počúvať a rozprávať každý deň. Keď poviem, že sa v Kanade žije v mnohom lepšie ako na Slovensku, nemyslím iba na materiálnu stránku. Rozdiel cítim hneď keď sa zdvihnem od internetových správ z domoviny a vyberiem sa von, do školy, do obchodu, či k lekárovi. Ako to krátko opísať? Ľudia sú spokojnejší, viac sa na seba vzájomne usmievajú. Mnohí sú ochotní druhým nezištne pomáhať; vraj chcú vrátiť spoločnosti z toho, čo od nej dostali.

Preto sa mi stále viac zdá, že skôr ako obyčajný človek dokáže rozdávať (úsmev, spokojnosť, toleranciu, peniaze), musí sa sám cítiť šťastný a aspoň ako tak zabezpečený aj po materiálnej stránke. Prílišný nedostatok ľudí stresuje a demoralizuje. Často počujem i čítam, že Slováci si závidia; teda tí, čo majú málo, závidia tým, čo majú viac a oveľa viac. Myslím, že je to často veľmi nespravodlivé obvinenie. Jednoducho, ľudia nie sú slepí. Vidia prílišné majetkové rozdiely a zdravým rozumom si ich nedokážu vysvetliť, prečo dvaja rovnocenní a schopní ľudia nemajú rovnaké šance. Komu sa zdá, že mal vždy málo, nikdy nebude mať pocit, že má niečo vrátiť a pomôcť druhým. Naopak, keď sa naskytne príležitosť, nenechá si ju ujsť; veď tak sa to robí. A potom zatĺkať a obviňovať druhých.

Od prvých demokratických volieb, keď ľudia verili a dúfali v lepší život, prešli roky. Veľa sa odvtedy zmenilo, a ešte viac by sa malo. Akosi veľmi to však bolí; nie všetky zmeny si obyčajný človek môže pochváliť. Celková situácia je … použijem slovo „chorá“. Mnohí ľudia sa kvôli sklamaniu chystajú voľby ignorovať.

Ja osobne by som za nikoho ruku do ohňa nedala. Ani za toho, koho poznám dlhé roky ako dobrého človeka. Ani za toho, kto vedľa mňa kľačí v kostole. Moc a peniaze považujem za príliš veľké pokušenie, ktorému nie každý odolá.

Lenže krajina vládu potrebuje. Voliť treba.

Nové voľby sú pre ľudí novou šancou zmeniť veci k lepšiemu. Voliť treba podľa najlepšieho vedomia a svedomia. A tí, ktorí sa vedia modliť, ešte aj s modlitbou. Táto modlitba nesmie ustať ani po voľbách. Nech by v nich „zvíťazil“ ktokoľvek, ľudia nesmú rezignovať. Veď modliť sa treba aj za „nepriateľov“; modlitbou, ale takou naozajstnou, sa môžu zmeniť. Ak novú vládu a poslancov budú sprevádzať iba svojím ohováraním či preklínaním, tak sa aj bude Slovensku dariť.

Človeku je možno uveriť ťažko, ale Bohu verím.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?