Má ma rád? Nemá ma rád?

Autor: Alica Biela | 18.5.2012 o 6:40 | Karma článku: 15,98 | Prečítané:  1821x

Sedíme v malej záhrade za domom. V duchu si plánujem, ktoré rastliny kam premiestnim, čo nové doplním. Z roka na rok pribúdajú nielen nezábudky, ale hlavne margarétky. Jedny z mojich najobľúbenejších kvetov. Preto mi ich manžel pred štrnástimi rokmi doniesol v jednom kvetináči. Tak ich predávali popri ceste, ktorou sa vracal zo služobky. Nahlas mu pripomínam ako ma vtedy veľmi potešil.

No čo s nimi teraz, keď by ich mohla byť aj celá lúka? Presádzam ich postupne zo záhrady pred dom, kde je žalostne málo miesta. A tak sa presúvam i do priestorov, ktoré sú spoločné s ostatnými susedmi. Snáď to nikomu nevadí, ani záhradníkovi.

Cestou do a zo školy, pár krokov od nás, býva jedna žena. Na rozdiel od iných susedov, pred jej domom je krásne. Minizáhrada pod oknom je ešte menšia ako moja, vlastne je celá iba z kvetináčov. V nich je všeličo. Pýtam sa tej mladej ženy, či nechce aj margarétky. Súhlasí nadšene, tak spolu s Rebekou prinášame tri kvetináče. Ona zatiaľ nachystala pre nás päť, v každom niečo iné. To je veľa, hovorím, a ona na to, že sa rada delí. Pustí sa do reči. Volá sa Anne Marie a je chorá. Čaká, kedy na jej lupus niečo vymyslia. Celý čas je doma, keď vládze, babre sa so zemou tak ako ja. Ako pre mňa, i pre ňu je záhrada liekom.

Ďalšie margarétky čušia za bránkou v malých kvetináčoch. Nechce sa im tam kvitnúť, aj keď tie v záhrade práve začínajú. Mám vyhliadnuté pre ne ďalšie miesto – domov dôchodcov, ktorý je hneď pri škole. Tam bývala aj moja starenka Dorothy, ktorej tak chýbal jej vlastný dom so záhradou. Okolo domova, na malom priestore rastú hlavne kríky a paprade. Ku vchodu včera nasadili muškáty a niečo oranžové, vytrhali burinu z ruží. Vzadu zostalo všetko po starom, neskôr tam chvíľu pokvitnú žlté ľalie. A práve tam je veľa prázdneho miesta. Škoda ho.

Stále zostáva dosť kvetov na počítanie. Má ma rád alebo ma nemá rád? Obyčajne sa tak počíta pred svadbou. Ja aj teraz, aj keď lupienky naozaj netrhám. Zbabrala som mu život, aj keď nechtiac. Viem, že zbabrala. Aj sebe. Chceli sme to inak. Celkom normálne žiť, bez obáv plánovať budúcnosť a v pokoji spolu zostarnúť. Ako ma môže mať stále rád?

Z času na čas sa mi sníva, že odišiel. Boľavá nočná mora, moja jediná, o tom ako sa chorobou končí láska. Potom mám celý deň zlú náladu ako keby to bola pravda. A ona to pravda nie je (preto sa čuduješ čo sa so mnou deje). Aj keď nám ktosi hneď pred štrnástimi rokmi prorokoval: Svadba v máji, do roka na máry. Proroctvo nevyšlo, aj keď sme sa museli obaja veľa učiť a stále sa učíme.

Viac Ti nepoviem... iba to, že napriek zlým snom verím Tvojej láske aj bez trhania lupienkov.

Taká malá agape.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?