O modlitbe

Autor: Alica Biela | 1.6.2012 o 6:46 | Karma článku: 17,55 | Prečítané:  1804x

Bolo to v jednu septembrovú stredu, keď chodím (resp. chodila som) na Bible Study do nášho kostola. Program ako obvykle zahrňoval rannú omšu, potom raňajky a bežné rozhovory v kostolnej hale, modlitba, spev, humor, aktuality o tých, ktorí chýbajú alebo o rôznych podujatiach. Potom rozchod do štyroch skupín, z ktorých každá má svoju vedúcu, pripravenú zodpovedať naše otázky na preštudovanú tému a jemne viesť skupinu tak, aby nenastal chaos.

Vedúcou mojej skupiny v tom čase bola Joan. Ona je vlastne aj vedúcou celej Bible Study. Neviem, či je to pravda, ale vraj kedysi nebola veriaca. Posledné roky však vo farnosti i v diecéze pracovala veľmi aktívne. Mala toho na svojich pleciach tak veľa, že keď sa k tomu pridali zdravotné problémy jej otca i sestry, Joan sa psychicky zrútila. Odvtedy si ponechala iba dve služby vo farnosti aby mala viac času pre svoje zdravie.

Na konci tej septembrovej lekcie aj tak pred nami všetkými povedala, že nemá na nič čas, dokonca ani na modlitbu nie, aj keď je už dávno na dôchodku. Ani na omše ráno nechodí, hoci sú o 8:15 a cesta autom jej zoberie iba 5 minút. Previnilo sa usmievala.

A tak som rozmýšľala, či jej, múdrejšej, staršej, skúsenejšej poviem o tom, čo sama pravidelne aj tak nepraktizujem. Napadlo ma, že by to mohlo byť príliš trúfalé, že by som mohla vyzerať ako farizej, ale keďže náš vzťah je otvorený, moje váhanie trvalo iba pár sekúnd. Veď to nebolo poučovanie, ale iba informácia.

Vo farskej knižnici som si raz požičala knihu a CD, ktorých názov bol približne „Time Management for Catholics“. Knihu som prelistovala, prečítala som narýchlo kapitoly, ktorých názov ma zaujal najviac. Potom som už len popri práci či oddychu počúvala CD. Po dvoch rokoch si z toho pamätám hlavnú myšlienku a práve tú som Joan povedala. Ak každý deň začneš s Bohom, tým že si vyhradíš čas na modlitbu, Tvoj deň bude vyzerať inak. Stihneš všetko podstatné. Ak modlitbu budeš posúvať stále na neskôr, možno ju nikdy nestihneš. Vždy sa nájde nejaká robota, či zábava.

Po týždni, mi Joan povedala, že to funguje. Potom znovu a znovu. Ak sme sa nestretli, poslala aspoň ďakovný email. Vraj to bolo presne to, čo potrebovala počuť. Každé ráno vstáva o niečo skôr len kvôli tej rannej modlitbe. Tak ma celkom potešilo, že čo som nedokázala sama pre seba využiť ja na 100 percent, mohla zužitkovať aspoň ona.

Ja sa neviem modliť dlho. Neviem (často) dokončiť začatý deviatnik či pravidelne modliť ruženec. Obdivujem ľudí, ktorí to dokážu. Samozrejme ak ich modlitba nie je formálna. Najkrajšou zo všetkých modlitieb je pre mňa čítanie Biblie; tá je pre mňa zdrojom všetkého. Ak ju zanedbám, vychádzam z cviku. (Ako napríklad za posledné mesiace, keď som prerušila tú Bible Study.) Ďalej mám rada samotu (doma, v prírode, prázdnom kostole) a v nej také hundranie Bohu; všetko mu poviem, len ho ešte neviem počúvať. Toto hundranie robím takmer neustále, aj keď niekedy celkom bez slov. Ráno stíham málo, lebo vstávam na poslednú chvíľu. Avšak pohľad na kríž, prežehnanie nechýba. V mene Božom, deň sa môže začať. Keď ma cez deň svrbí jazyk a spomeniem si na ten znak, „stíchnem“. Ak si nespomeniem, hrozí búrka. Krátku rannú modlitbu odriekame spolu s deťmi až v aute cestou do školy. O niečo dlhšia je spoločná večerná rodinná modlitba, keď idú spať deti; časť modlitby je formálna, časť taká naša. Skôr ako si ľahnem ja, pridám ešte ľútosť a Sláva. Niekedy cez deň Pod Tvoju ochranu, Anjel strážca, Sv. Michal archanjel. A určite každý deň Otče náš - modlitba, v ktorej objavujem stále niečo nové. Väčšinou pridám aj nejakú pesničku – z tých, čo sa spievali za mojich študentských čias, teda trochu modernejšie ako zo spevníka. Len tak pri umývaní riadov či varení. V tých piesňach je veľa pravdy; a prekvapuje ma, že niekto, kto tú pieseň napísal, prežíval veci podobne ako ja.

Keďže mám na modlitbu viac času, mám ešte veľké rezervy. Väčšina ľudí má objektívne menej času ako ja. Ale aj tak si myslím, že mnohým veciam počas dňa venujú času neprimerane veľa v porovnaní s modlitbou. Nečudo, že hlavne ranná modlitba sa z nášho života ľahko vytráca. Čo sa potom deje s človekom? Lepšie povedané, čo sa deje s jeho dušou?

Boh stvoril človeka na svoj obraz. Boh je duch. Z týchto dvoch vecí mi vyplýva, že podstatou človeka je duša. Tá je bez hodnotnej modlitby hladná. A ako telo potrebuje zdravé raňajky, tak aj ranná modlitba prospieva duši a tým celému človeku i ľuďom okolo neho. Veď keby každý z nás úprimne urobil ráno aspoň obyčajný znak kríža na svoje čelo, alebo si pripomenul myšlienku z Biblie, ktorú si prečítal v predchádzajúci večer, musel by šíriť viac dobra svojimi myšlienkami, slovami i skutkami.

Dobrá modlitba musí človeka zmeniť. Jej dĺžka nemusí byť najsprávnejším meradlom. Možno netreba kvôli nej vstávať o hodinu skôr ani zanedbávať svoje povinnosti. Možno však duši v prvých pár minútach dňa ponúknuť niečo, z čoho ťahá celý deň.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?