Môj vzor – dievča

Autor: Alica Biela | 13.6.2012 o 6:46 | Karma článku: 18,93 | Prečítané:  2010x

Ľudia bežne potrebujú vzor, ktorý aspoň čo to posvieti na cestu. Vzorov môžu mať aj viac, podľa toho, čo ich zaujíma alebo čím ich práve život skúša. Mňa teraz skúša rakovinou a za celý čas som nenašla lepší vzor ako jedno obyčajné dievča.

Katka je moja neter. Má iba šestnásť rokov a dvojnásobnú skúsenosť s rakovinou na vlastnej koži. Tá druhá, o niečo kratšia, ešte iba doznieva; vlásky na ježka to prezradia – chce to kus sebavedomia, no prečo skrývať pred ľuďmi to o čom aj tak vedia?

Katka ledva vyšla z nemocnice a už v škole úspešne dobieha zameškané učivo, nevyhovára sa na žiaden chemo brain. Aj klavír už stihla ukončiť. Užíva si všedného života v rodine, škole a medzi priateľmi. Prezerám si jej fotografie z nedeľnej birmovky. Usmiate ústa – ako každé krásne dievča. Len tie oči, tie sú príliš múdre. Veľa vlastného i cudzieho trápenia videli, možno aj veľa plakali. Veľa neznamená v jej prípade dlho. Všetkým zakázala, aby ju ľutovali. Zamestnávala svoje ruky, a tým aj mozog, výrobou hračiek pre malé deti v rodine ale i pre nových priateľov.

Keď bolo najhoršie, bola slabá, a nechala si pomôcť z najosobnejšími potrebami ako celkom malé dieťa, od otca nosiť na rukách a plakať na pleci mamy. Inak povzbudzovala práve ona ich vo viere v uzdravenie. Nič iné nepripúšťala a ja viem, že tak je to správne, pretože ja to vždy nedokážem. Špeciálne v tomto sa mi stala vzorom.

Boli to ťažké chvíle pre ňu i pre celú rodinu. Podpora akéhokoľvek druhu vždy pomohla – úsmev, dobré slovo, návšteva v nemocnici, modlitba. V marci či apríli mi brat napísal, že veľa ľudí nosí pripnutý žltý narcis. Tešil sa z tohto prejavu spolupatričnosti. Čo povedať o Dobrom anjelovi? Aj oni ho na začiatku potrebovali. Keď bola Katka po prvom boji z toho vonku, stali sa Dobrým anjelom, aj keď pri šiestich deťoch a pár vnúčatách toho nazvyš nebolo. Iba jednoduchá vďačnosť a schopnosť vidieť potreby tých, ktorí sú na pomoc odkázaní. Ani neviem, či sa v druhej fáze stihli zaradiť znovu medzi príjemcov. Všetko sa to zomlelo veľmi rýchlo.

Neviem, čo sa odohráva za bránou Katkinej duše. Ani jedna z nás netúži navzájom komunikovať o rakovine. Ja sama nerada o rakovine rozprávam a vyhýbam sa ľuďom, ktorí mi ju pripomínajú. Predpokladám, že Katka je na tom podobne. A hlavne, že má hlavu plnú kníh i plánov na leto. Ale čo ak sa mýlim?

Katke a iným mladým ľuďom, ktorí rakovinu prežívajú už pri plnom vedomí, prajem predovšetkým veľa zdravia. K tomu odvahu snívať o prvých láskach, o vlastných deťoch, o krásnych povolaniach, a trebárs aj o ceste okolo sveta. Nech ich choroba nezastaví.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?