Barrie nám posiela poštou gratulácie k narodeninám, k Vianociam i k výročiu kúpy nášho domu. Pri tej poslednej príležitosti nikdy nezabudne naznačiť, že možno je čas znovu sa sťahovať a on nám bude rád k dispozícii. Dobre si Barrie pamätá ako sme pred ním spomenuli, že toto nie je náš posledný dom, že náš townhouse (radová výstavba so spoločnými pravidlami, obmedzeniami, rozpočtom a krpatým a neúrodným priestorom okolo domu) mal byť iba dočasným riešením. Plán bol taký, že keď budú obe deti v škole, ja si nájdem robotu a našetríme si na samostatný dom s vlastnou veľkou záhradou, ktorá je naším snom. Mojím preto, lebo práca v záhrade je pre mňa nad čítanie, písanie i varenie. Ostatní chcú zasa veľkého psa.
Dom našich snov, žiaľ, zostal stále nad naše pomery, lebo namiesto do roboty som nastúpila na maródku s nejasným koncom, a to bez nemocenskej, dôchodku či akejkoľvek podpory. Plán o novom dome sme museli zmeniť a financie presmerovať na podstatnejšie účely.
Aj Barrie urobil zmeny. Síce stále píše, párkrát do roka i telefonuje, ale už nás prestal pozývať na každoročnú veľkolepú párty do svojho obrovského domu. Priznám sa, že jeho pošta celkom teší, aj keď preňho je to iba biznis. Len tak v duchu mu zvyknem odpovedať, že zatiaľ sa sťahovať nebudeme. Aspoň nie z domu do domu. Posledné týždne ma chytil taký sťahovací inštinkt, ako kedysi dávno v jednoizbovom petržalskom byte. Prenášala som nábytok z jedného kúta do druhého – mám rada zmenu; teraz môžem prenášať z jednej miestnosti do druhej. A tak raz, keď som bola doma sama, takto som začala kombinovať a zariaďovať family izbu (3x3m). Už prešla za šesť rokov mnohými zmenami, ale táto bola najvýraznejšia a vraj pekná. Len vďaka tomu mi manžel začal ochotne pomáhať s väčším nábytkom, inak by ma odhovoril. Momentálne to u nás vyzerá ako keby sme sa naozaj sťahovali.
V záhrade je tých zmien oveľa viac. Úplne najpodstatnejšia zmena je presadenie jabloní, kúpených pred tromi rokmi, z veľkých kvetináčov do zeme. V kvetináčoch boli pripravené na skoré sťahovanie do druhého domu. Jabloň, čo išla do zeme skôr, na jar spokojne zakvitla. Prvýkrát.
Potešilo ma to i inšpirovalo. Stromu nestačí iba zapustiť korene. Až keď zakvitne, vieme, že je šťastný. Až keď prinesie ovocie a obšťastní iných, je užitočný. Preto vďačne prijímam to miesto na zemi, ktoré mám. Nech korene v ňom vyplnia aj posledné miesto, nech kvitne radosťou a prináša nám pokoj. A keď už to inak nepôjde, nech sa mi sen splní! Pretože ja snívať neprestanem.