V januári sa mi začali babrať výsledky krvných testov. Na správne posúdenie situácie lekár potreboval sledovať ich trend, a tak až v júni rozhodol, že opäť potrebujem PET scan. Cestovať mi dovolil, ale neviem, či kvôli tomu, že som podľa neho na to zdravá alebo kvôli tomu, že si mám ešte dopriať stretnutí s rodinou. Viac verím tomu prvému!
Onkológ požiadal o PET scan a keď mi ho schválili, povedali, že bude niekedy v júli. Keď sme sa snažili zistiť neskôr presný dátum, dozvedeli sme sa, že ma preložili niekedy na august. Ak to vraj však môj onkológ uzná za potrebné a požiada o urýchlenie, presunú ma. Onkológ mi v emaile oznámil iba toľko, že si môžem PET scan zaplatiť na súkromnej klinike ak ho chcem rýchlejšie. Nieto divu, že ľudia sa za celý rok, čo vystriedal nášho predchádzajúceho onkológa, naňho sťažujú.
Naozaj neviem, ako si mám cestu naplánovať. Leteniek s cenovo najprístupnejšou firmou už nie je veľa na výber a podľa toho aj ceny vyzerajú. Každý deň ich niekoľkokrát kontrolujem, či neklesnú. Pri každej návšteve Facebooku pribudnú správy od kamarátiek, ktoré na Slovensko s deťmi cestovali – pýšia sa krásnymi fotografiami detí v náručí starých rodičov. A niektoré sa neozývajú vôbec, pretože im je v tom náručí tak dobre, že z neho ani len za Facebookom nesiahnu.
Zo stoličky v záhrade vykrúcam krk na oblohu, po ktorej nám rovno nad hlavami prelietajú lietadlá. Aj keď sú hlučné, a ja hluk neznášam, oni mi vôbec nevadia. Práve naopak; ich krídla sú pre mňa symbolom slobody. Prostriedkom, ktorým sa môžem dostať domov. Tak spustite lano, nech môžem nastúpiť, keď sa mi tak premávate nad hlavou.
Píšem si zoznam Pre a Proti, Cestovať alebo Zostať. Čo mi dá viac pokoja? Čo dá ostatným viac radosti? Mama nás čaká, deti chcú ísť, manžel povzbudzuje. Ja sama viem, že kvôli tým krvným výsledkom som si tento rok už poriadne otrávila život izoláciou od ľudí. (Neviem ako odpovedať na ich neustále otázky o rakovine. Ponad také otázky sa viem povzniesť, ak všetko vyzerá fajn, ale ak sa niečo zhorší, neviem o tom s každým rozprávať.) Čo ak tu teraz čakám zbytočne? Čo ak august zamenia za september? Zmení to na mojom zdraví niečo podstatné, ak ja sama si termín testu presuniem z augusta na september?
Neviem si predstaviť, že domov nepôjdem. Neviem totiž s istotou naplánovať to, čo nevychádza tento rok, na rok budúci. Ani nikto z vás to nevie, ale ak ste zdraví, tak veľa dôležitých vecí plánujete ako keby boli celkom isté. A to vám dáva silu ťahať zo dňa na deň.
A tak mi nezostane nič lepšie, ako si predstaviť (alebo ešte lepšie veriť tomu ako minulý rok), že som zdravá a bohatá. Hlavne bez limitov. Alebo si obuť sedem míľové čižmy, z každej strany schytiť jedno decko, vykročiť po rovnobežke a zavítať domov aspoň na otočku. Len kde také čižmy dostať?
Verte tomu, prázdniny na Slovensku, v babkinom náručí, môžu byť tie najprepychovejšie na svete.
