Je to kniha moja. Svetlo sveta uzrela asi týždeň pred mojím odchodom zo Slovenska.
Okrem toho, čo ste už čítali v blogoch, je tam aj niečo nové, čím som chcela prekvapiť. Niečo, o čom som na blogu rozprávať nechcela. Kniha má pekný vzhľad a odvážny názov – Viera je silnejšia ako rakovina. Prečo si myslím, že názov je odvážny? Odkedy som odovzdala jej rukopis, pribudol kopec nových udalostí, radostí i pochybností. Pochybností takých, že vtedy človek vieru už nevie ani definovať. Nevie, či je vôbec Komu veriť. Napriek tomu tento názov vo mne stále rezonuje, ide z môjho vnútra. Môžem sa pod ním podpísať.
Kamarátka mi povedala, že je dobre, ak kus seba zanechám vo forme knihy svojim deťom; že ma z knihy spoznajú. Hmm. Nezdá sa mi to najlepší spôsob ako sa dať vlastným deťom. Hoci každej dcére venujem jeden výtlačok, kniha nebola písaná kvôli nim. Raz si ju iste prečítajú, ale na to majú ešte roky času. Do tej doby by som im chcela dopriať čo najviac zo svojho času v priamom prenose, aby sme sa dobre poznali aj bez písania kníh.
Knihu som venovala i mame, pridala slová “Mám Ťa rada”, ktoré ju tak potešili, že sa za ne poďakovala a aj bratovi pochválila. Len som jej povedala, nech číta až keď odídem. Sú tam veci, ktoré som pred ňou tajila - zlé výsledky, operácie a tak. Mama pýtala výtlačky aj pre svoje kamarátky, ktoré sa za mňa vytrvalo modlia. Jej záujem zasa potešil mňa.
Knihu môže čítať ktokoľvek, súdim podľa svojich čitateľov na blogu, s ktorými prehodíme slovko dve aj pomimo diskusií k článkom. Kniha nie je iba o rakovine. A nie je ani iba o viere. Je o celkom obyčajnom živote a o túžbe po ňom. Je o tom, čo považujem za dôležité povedať nahlas.
