Vstaň, dievča!

Autor: Alica Biela | 19.10.2012 o 20:55 | Karma článku: 15,00 | Prečítané:  994x

Ako čert svätenej vode, tak sa vyhýbam čítaniu negatívnych príbehov o rakovine. Tlačia ma do zeme, strašia, oberajú o plány do budúcnosti a o nádej. Také príbehy nech čítajú zdraví; možno sa poučia, možno chorých pochopia alebo im pomôžu. O rakovine sú aj príbehy pozitívne, pre nás chorých povzbudivé, motivujúce. Z tých čerpám ja osobne veľa a vďačne sa o ne písaním delím. Neznamená to však, že od rána do večera dostávam od života samé plus alebo že stále žiarim optimizmom. V niektoré dni sa pretĺkam v nedobrej nálade, že by sa mi hádam aj manžel radšej vyhol z cesty.

Problémy, ktoré mi vŕtajú v hlave, sa však snažím včas rozptýliť - slnkom, vzduchom, cestovaním, prácou, ľuďmi a modlitbou. Mám šťastie, že si to (ešte) ako “zdravý pacient” môžem dovoliť. To slovo “ešte” mi ponúka môj opatrný rozum, ktorý ma chce pripravovať na smrť viac ako treba. Keby som text písala rukou, cez to slovo “ešte” by som natruc môjmu rozumu urobila veľké X. Tak mi diktuje niečo vo mne, podstatnejšie ako mozgová hmota.

Lenže... Zatiaľ, čo ja sa tu aktívne snažím zbaviť svojej bolesti a strachu, sú ľudia, ktorí práve na to nemajú silu. Aj moja neterka sa opäť trápi v nemocnici, a z jej príbehu je mne veľmi ťažko teraz vydolovať niečo pozitívne; okrem dobrých skutkov zopár ľudí, ktorí ju chorobou sprevádzajú. Všetko prišlo tak rýchlo a učí nás jedno: život je tak veľmi krehký, zdravie veľmi vrtkavé... Moje zábavky sa zrazu javia nepodstatné, smiešne, zbytočné. Obloha je tmavá, aj keby svietilo desať sĺnc.

Toto sú negatívne správy, pred ktorými nemôžem a ani nechcem zavrieť oči, či si zapchať uši. To, že možno môžem nejako - akokoľvek pomôcť, je oveľa dôležitejšie ako moje emócie.

A aj tak verím, že sa z toho dostane!

“Vstaň, dievča!”

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Klasická nedeľa kedysi: Kostol, obed, futbal. Boli to zlaté časy

Bratislava bola o polovicu menšia, ale na futbal chodilo desaťkrát viac ľudí.

ŽENA

Táňa Pauhofová: Robiť film na Slovensku je samovražda pre ego

Úspešná herečka momentálne hviezdi v kinách.

RECENZIA

Bol to stratený čas alebo je Sherlock stále geniálnym seriálom?

Ako dopadol posledný diel seriálu.


Už ste čítali?