Ďakujem Ti, Vierka

Autor: Alica Biela | 6.3.2013 o 7:30 | Karma článku: 13,21 | Prečítané:  2056x

Zvykla som si veľa vecí v živote hodnotiť cez čísla. Čísla mám v krvi, a či je to už mojím bývalým povolaním alebo rovno krvnou skupinou, neviem. Cez čísla (karmu, počet čítaní) možno pozerať aj na vlastné blogy; vyššie čísla dávajú písaniu akýsi väčší zmysel. Avšak, po viac ako dvoch rokoch blogovania, zo začiatku veľmi intenzívneho a teraz dosť zriedkavého, chcem zdôrazniť, že je tu pre blogera niečo podstatnejšie ako dobré štatistiky. Tie sa zriedkavým písaním zákonite blížia k nule. Sú pominuteľné. Čo zostáva, je čitateľ, konkrétny človek, z ktorého sa postupne stal priateľ.

Čitateľ, ktorý blogerovi za “odmenu” tiež otvorí svoje srdce a dušu. Od jedného blogu ku druhému. Ani medzitým “nedá pokoja”. Nepriťahujú ho iba slová v blogoch, ale jeho autor ako človek. Čitateľ, ktorý prijíma, ale i dáva, vychádza v ústrety. Čitateľ, ktorého si bloger obľúbi, čaká na každé nové slovo, a smúti, keď slov už niet.

Znovu a znovu čítam Vierkine staré e-maily. Vytrvalé, neúnavné, povzbudzujúce. Písala vždy, keď jej zdravie alebo povinnosti k milovanej rodine dovolili. Modlitby, veselé obrázky, ale hlavne – vždy svoje vlastné slová. Často iba jedna či dve vety, že viac napísať v ten deň nevládze. Ako veľmi som si vážila, že k tomu počítaču kvôli mne predsa len sadla. Veľa som sa od nej tak mohla naučiť.

Už bola prvá na zozname kandidátov na nové pľúca. Občas naznačila svoje obavy, že sa ich nedočká. Ale kto by veril takej silnej žene, ktorá predtým ušla hrobárovi z lopaty; ktorej oči žiarili ako najjasnejšie hviezdy; ktorá si v januári začala oprašovať svoju angličtinu; ktorá sa každodenne zaujímala o celý svet? Bola tak charakterná a profesionálna, že by som jej bez váhania zverila svoje kráľovstvo, keby som nejaké mala.

Posledné leto som mala šťastie sa s Vierkou stretnúť i osobne. Stihli sme si pripiť na zdravie, potykať si, objať sa. A rozlúčiť. Môj posledný zafixovaný obraz je pohľad z ulice na Vierkin balkón, z ktorého nám mávala na rozlúčku.

Teraz tak pozerám do neba. A viem, že číta ... každú myšlienku.

Vierka bola a stále je tým najvzácnejším, čo mi moje písanie prinieslo. Spomedzi všetkých obľúbených čitateľov tá najobľúbenejšia.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?