Dve malé lyžičky

Autor: Alica Biela | 8.6.2015 o 18:32 | Karma článku: 10,96 | Prečítané:  2519x

Ťažko písať o dobrých ľuďoch v minulom čase. Ťažko prijať, že sme už, či ešte, nestihli s nimi prehovoriť slovko dve skôr ako odišli na večnosť. 

Aj keď človek za poslednú jar povie virtuálne “posledné zbohom” šiestim rovesníkom, aj keď v rodine či s priateľmi prežije smrť ich malých či mladých detí, aj keď sám už hľadí smrti verne do očí, aj keď smrť staršieho človeka je v akejsi norme, aj tak sa mi chce zastaviť kolotoč, z ktorého som dávno vystúpila. Zastaviť a kričať: ”Zomrel Človek! Zem, stoj!”

Magda bola dobrým a múdrym človekom. Neviem, aký bol medzi nami presný vekový rozdiel, možno 20 rokov, možno 30. Vedomé uznanie blížiaceho sa konca zbližuje ľudí každého veku. Veru, ako tak pozerám na svoje priateľstvá, tie so starými či ťažko chorými ľuďmi sú najživšie, najhlbšie  a najúprimnejšie. Holá Pravda.

Bolo pre mňa veľkou poctou, keď mi Magda ponúkla priateľstvo na blogu SME. Zdalo sa mi také nezaslúžené. Hriala ma jej ľudskosť, priamosť, originalita. Jej zmysel pre beťársky humor a zároveň vážnosť starca. Bola z mäsa a krvi a vedela povedať aj o bolesti. O najväčšej bolesti, ktorá ryla do srdca. Vedela udrieť do stola a pravdivo odsúdiť zlo. Mala svoju vlastnú tvár.

Dali sme si nádej, že sa možno uvidíme aj do tretice, tak ako v lete 2012 a 2013, keď som s deťmi bola na Slovensku posledné razy. Pokecali sme si vtedy zoči voči ako blogerky i ako spriaznené duše. Pripadala som si taká malá, ale  vyznamenaná po jej boku, ako školáčka vedľa obľúbenej učiteľky. Nie bezvýznamná, a to je ten rozdiel! V našich kruhoch sa už málokto dokáže na nás pozrieť ako na celého a plnohodnotného človeka.

Magda bola starostlivá a pohostinná. Stará dobrá slovenská škola. Aj keď mne bola viac priateľkou ako mamou, dievčatám bola tých pár hodín ako babkou. Bez čokolády a zmrzliny by to nešlo(: Mňa obdarovala svojou knihou, ktorá bola vytlačená len pre radosť malého počtu ľudí. Bola by ju rada vydala keby bolo za čo.

A ešte niečo som od nej dostala. Každý rok jednu malú lyžičku rovno z kuchynskej linky – ku jogurtu ak by bol po ceste niekto hladný(: Toto tak veľmi milujem na starých slovenských žienkach tam doma. Dokedy sa za Tebou nezavrú dvere, ich oči sa upriamia na Teba, no pritom všade navôkol  hľadajú čo by Ti ešte dali. Svet je skúpy, obral ich o mnoho, a ony chcú aj tak dávať!

A tak Magdine lyžičky preleteli kus sveta. S nimi i kus priateľstva. Mám rada šálku kávy denne. Miesto priateľa do party postačia lyžičky od Magdy. Striedam ich s tými, čo som dostala od mamy. A hreje ma nielen tá káva.

Ako toto píšem, tie dve malé lyžičky sú tu so mnou. Prekrížené na pozdrav. Zbohom, Magda. A či do skorého videnia? Veď je to takmer celkom jedno. Nebo nie je vysoko ani ďaleko.

============================================================

Tak predsa je to pravda. Prvej správe, takej ešte celkom neverejnej, som nechcela veľmi veriť, aj keď dôvod neveriť tu nebol. Do kelu! Takými slovami Magda začala svoj posledný blog, a ja mám pocit, že ich stále živo počujem aj tam odtiaľ.

No Magda vedela blogovať aj inak: http://www.postoy.sk/content/l-i-s-t-tym-co-trpia

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?