Bloghttp://alicabiela.blog.sme.sk/rssblog.sme.skblog@sme.skskDve malé lyžičky (alicabiela)Ťažko písať o dobrých ľuďoch v minulom čase. Ťažko prijať, že sme už, či ešte, nestihli s nimi prehovoriť slovko dve skôr ako odišli na večnosť.  Mon, 08 Jun 2015 18:32:36 +0200http://alicabiela.blog.sme.sk/c/382455/dve-male-lyzicky.html?ref=rssAko pinka v klietke (alicabiela)  “Ja chcem už konečne niečo živé”, žobronila Rebeka pred Vianocami. A priznám sa, že aj ja som zatúžila po spoločnosti nejakého malého tvorčeka. Právo vybrať dostala Rebeka ako odmenu za jej vytrvalú a nesplnenú túžbu po psíkovi. Vybrala pinku. Až pri platení predavač povedal, že pinka sa dožíva približne päť rokov, čo sa mi zdá veľmi krátky život. Ale už bolo neskoro zmeniť rozhodnutie, pretože Rebeka si toho malého zamilovala na prvý pohľad.Tue, 14 Jan 2014 08:14:02 +0100http://alicabiela.blog.sme.sk/c/346530/Ako-pinka-v-klietke.html?ref=rssŤažko pochopiť, ťažko uveriť, (alicabiela)  že už nikdy nestretneme človeka, s ktorým sme sa pred nedávnom smiali, spievali, tancovali a vymieňali emaily. Ťažko tomu uveriť, aj keď ide o človeka, ktorý sa pomaly, ale isto chystá na druhý breh. A preto som dnes v nemocnici mala veľké smutno na srdci. Hlavne pri čakaní na výťah. Práve to bolo miesto, kde som sa v júli s Luciou stretla poslednýkrát. Ona z výťahu vystupovala, a ja zasa doň nastupovala. Stihli sme sa objať a ja ešte povedať, že sa ponáhľam k lekárke. Iba sa krásne i smutno zároveň pousmiala (ktovie s akými správami odchádzala domov), prikývla hlavou a … mňa už výťah viezol pre vlastné rozsudky. Prečo sa len človek musí ponáhľať?Fri, 10 Jan 2014 07:45:33 +0100http://alicabiela.blog.sme.sk/c/346243/Tazko-pochopit-tazko-uverit.html?ref=rssNa kolenách (alicabiela)Nie je pre mňa ťažké padnúť na kolená pred Bohom, ďakovať, prosiť, dokonca ho znovu a znovu prehovárať. Nie je ťažké uznať Jeho moc a moju závislosť od Neho. Necítim sa pred ním ako žobrák, ani ako nula. Ako ťažko mi však príde čo i len skloniť hlavu pred človekom, keď potrebujem pomoc. Ako ťažko je zbaviť sa vtedy pocitu, že tým “žobrákom” som, a to dokonca často úplne neviditeľným.Thu, 19 Dec 2013 10:11:51 +0100http://alicabiela.blog.sme.sk/c/344897/Na-kolenach.html?ref=rssI také chvíle sú (alicabiela)  Už sa necítim v Tvojich rukách. Prečo si ma odložil? Striasa ma zima a desí prázdna tma. A to strašné zviera na mňa vrčí. Je stále väčšie a zúrivejšie. Vieš, že sama sa bojím. Sama. Bez Teba, bez ľudí. Mnohí, čo prešli okolo a mohli potiahnuť, vyronili slzu so slovami, že mi niekoho pošleš na pomoc. Potom sa zaradili do sprievodu pyšných anjelov.Mon, 04 Nov 2013 20:47:43 +0100http://alicabiela.blog.sme.sk/c/341322/I-take-chvile-su.html?ref=rssPosledný týždeň (alicabiela)  Keď som na Slovensku na návšteve, vždy sa teším na posledný týždeň. Má také zvláštne čaro. Každý sa chce s Tebou ešte raz rozlúčiť, niečo pekné povedať, krajšie sa usmiať, upiecť a uvariť to najlepšie, zobrať na výlet. Každý chce dobehnúť všetko to, čo sa doteraz nestihlo. Čo je absolútne neopísateľné, je byť v tento týždeň hlavne s mamou. Navzájom míňať všetky zásoby lásky. Mať ju pri sebe v tej trme vrme, nechať ju len tak prizerať či poradiť. Sledovať jej posledné špásovanie s vnúčatami, ktorým tak veľmi v živote chýba. Len tak s ňou sedieť v pohodlí čistej kuchyne a napriek zhonu pokojne, bez náhlenia, popíjať kávu.Mon, 21 Oct 2013 07:26:06 +0200http://alicabiela.blog.sme.sk/c/340158/Posledny-tyzden.html?ref=rssNa návšteve (alicabiela)Že som znovu na rodnej hrude, považujem za taký malý zázrak. Po tom všetkom, čo som tento rok preskákala a ešte stále sa snažím preskákať, to nič iné ani nemôže byť. Keď som pred tromi mesiacmi odchádzala do nemocnice na ďalšiu operáciu, mala som zlé tušenie, že toto už asi neprežijem. Prežila som. Keď ma po operácii znovu museli ženičky ťahať nevládnu z postele a rozvážali ma po lekároch, nevedela som si predstaviť, že sa znovu postavím na vlastné nohy. Ešte stále nechápem ako to moje telo, na dobrej ceste k rozpadu, dokázalo. Udivuje ma. Či ho pri živote drží len tých pár nití? A potom ma aj hnevá – keď je také silné, prečo nedokáže tej rakovine zašiť jej pažravé ústa?Mon, 19 Aug 2013 09:52:44 +0200http://alicabiela.blog.sme.sk/c/335568/Na-navsteve.html?ref=rssV ľudskej koži (alicabiela) Potrebujem napísať o niečom, čo bolí a trvá už dlho na to, aby som mohla byť stručná. A tak veľmi by som chcela. Pomohla by báseň, v ktorej sa dá opísať všetko, i všetko skryť. Tak aby rozumel iba ten, kto chce a ten, kto môže. (Chcela by som aby mi niekto naozaj rozumel.) Na báseň však nemám ani štipku talentu. A tak budem písať tak, ako myšlienky prídu. Všetko to v mojej hlave začalo zúrivejšie útočiť počas posledných vianoc. A preto dnes niečo (nevianočné) o vianociach.Fri, 21 Jun 2013 07:53:48 +0200http://alicabiela.blog.sme.sk/c/331453/V-ludskej-kozi.html?ref=rssĎakujem Ti, Vierka (alicabiela) Zvykla som si veľa vecí v živote hodnotiť cez čísla. Čísla mám v krvi, a či je to už mojím bývalým povolaním alebo rovno krvnou skupinou, neviem. Cez čísla (karmu, počet čítaní) možno pozerať aj na vlastné blogy; vyššie čísla dávajú písaniu akýsi väčší zmysel. Avšak, po viac ako dvoch rokoch blogovania, zo začiatku veľmi intenzívneho a teraz dosť zriedkavého, chcem zdôrazniť, že je tu pre blogera niečo podstatnejšie ako dobré štatistiky. Tie sa zriedkavým písaním zákonite blížia k nule. Sú pominuteľné. Čo zostáva, je čitateľ, konkrétny človek, z ktorého sa postupne stal priateľ.Wed, 06 Mar 2013 07:30:54 +0100http://alicabiela.blog.sme.sk/c/322591/Dakujem-Ti-Vierka.html?ref=rssPoklad, ktorý nemusím hľadať (alicabiela) Dnes chcem napísať niečo, čo je v mojom príbehu veľmi podstatné a sprevádza ma celým životom, hoci som si to vždy neuvedomovala. Ako dieťa som vnímala hlavne všetky negatíva života v mojej rodine: tlačenica v malom byte; nedostatok peňazí na nové oblečenie, lepšie jedlo či iné menej podstatné veci; naviac, mama, ktorá sa od určitého času stala naším jediným vychovávateľom a živiteľom, nemala veľa času a energie na nejaké tuľkanie.Mon, 28 Jan 2013 07:55:02 +0100http://alicabiela.blog.sme.sk/c/319389/Poklad-ktory-nemusim-hladat.html?ref=rssVianoce doma (alicabiela) Preletela mi hlavou otázka mojej Vilmy, stará asi tak jeden mesiac: “Kde budeme na vianoce?” Otázka ma prekvapila. Vždy sme zatiaľ boli doma a iba raz, pred šiestimi rokmi, na Slovensku. A to je tiež doma. Asi som zasa pred deťmi nahlas snívala o miestach, ktoré by som chcela navštíviť. Mám veľmi túlavé topánky, aj keď sú samá diera.Thu, 20 Dec 2012 21:24:03 +0100http://alicabiela.blog.sme.sk/c/316566/Vianoce-doma.html?ref=rssRadosť (alicabiela)Keby som mala súdiť podľa zdravia, tento rok sa nezačal pre mňa dobre, a ešte horšie skončil. Neistota, strach, izolácia. Veru, ani cesta viery nebola celkom priamočiara, často som sa cítila ako zradca. A tak, keď ma minulý týždeň znovu dorazilo jedno nespratné číslo z mojej krvi, stratila som na chvíľu radosť z prichádzajúcich vianoc.Mon, 17 Dec 2012 07:56:48 +0100http://alicabiela.blog.sme.sk/c/316250/Radost.html?ref=rssAdventná politika (alicabiela) Na stránkach novín mená politikov figurujú aspoň 666 krát za deň. Už z nadpisov človek vyčíta, že článok bude plný posmeškov a negativizmu. Počas roka si človek užil už dosť sivých dní a na jeho sklonku sa veľmi žiada trochu pokoja. Viem, či skôr len dúfam, že o také dva týždne sa na stránky novín dostaví sviatočnejšia nálada. Záleží od toho, či v tejto tme problémov dokážeme rozoznať hoci aj malé svetlo nádeje. Vianoce a advent sú jedinečnou príležitosťou, ale iba vtedy, ak pochopíme, o čo v nich ide.Tue, 04 Dec 2012 07:19:29 +0100http://alicabiela.blog.sme.sk/c/315181/Adventna-politika.html?ref=rssMoje dieťa – moja sila (alicabiela) Dnes sa pri rannom zobúdzaní usmievala, aj keď oči sa jej otvoriť nechcelo. Obyčajne malá spachtoška znechutene zamravčí a vstane až po dvoch minútach, ktoré jej dám na prilepšenie. Dnes nepotrebovala ani dve minúty. Konečne otvorila oči a skontrolovala budík, či už má osem rokov. Najskôr počítala mesiace, potom týždne, dni, hodiny, a ráno ešte aj posledné minúty.Fri, 30 Nov 2012 07:46:11 +0100http://alicabiela.blog.sme.sk/c/314806/Moje-dieta-moja-sila.html?ref=rssO vojne (alicabiela)Na niektorých domoch ešte nestihli odpratať halloweenovú výzdobu, iné domy svietili na počesť indického Diwali (Festival svetiel) a v jednom dome poblíž nás sa už rozžiaril vianočný stromček. Zmes ľudí, zmes zvykov. V posledných týždňoch však týchto ľudí niečo spájalo – na kabátoch či čiapkach mali pripnuté umelé červené maky. Červený mak je symbolom krvi kanadských vojakov, padlých vo vojnách a konfliktoch, ktorých sa nemuseli zúčastniť. Vždy ma fascinovalo v akej úcte Kanaďania majú Rememberance Day na počesť týchto vojakov, oslavovaný 11. novembra ako štátny sviatok. Kanaďania oslavujú radi, ale tento štátny sviatok dokazuje, že nielen preto, aby sa zabavili. V každom meste i mestečku sú slávnostné ceremónie kladenia vencov. Účasť nepovinná, aj tak početná. Tento rok sa pripojila aj moja rodina. Bola som zvedavá na celkovú atmosféru osláv, ale hlavne to bol pre mňa symbolický protest proti každej vojne. Prečo práve teraz a nie roky predtým? Dva vojnové príbehy, ktoré som si vypočula práve tento rok, ma vyhnali na ulicu.Fri, 16 Nov 2012 06:59:31 +0100http://alicabiela.blog.sme.sk/c/313390/O-vojne.html?ref=rssKoniec pokoja (alicabiela) Ako sme odchádzali z cintorína, stalo sa niečo nepríjemné. Niečo, čo ma vytrhalo z pokojnej atmosféry tohto miesta. Cintorínom si vykračovala mladá černovláska, oblečená v čiernej bunde, s červeným šálom okolo krku. V ruke držala vodítko na psa. Veľký pes pobehoval voľne, nie príliš ďaleko od nej. Mladšia dcéra sa začudovala, lebo pri bráne na cintorín si všimla tabuľku s nápisom, že psi na tomto cintoríne nie sú povolení.Thu, 15 Nov 2012 07:52:26 +0100http://alicabiela.blog.sme.sk/c/313293/Koniec-pokoja.html?ref=rssJemný dotyk so smrťou (alicabiela) Aj tento rok sme sa na sviatok zosnulých, vlastne až týždeň po ňom, vybrali na cintorín. Možno práve kvôli nášmu oneskoreniu, živých ľudí tam práve nebolo. Ale ani veľká výzdob : pár kytičiek, pár tekvičiek a ešte menej mandaríniek.Mon, 12 Nov 2012 07:52:31 +0100http://alicabiela.blog.sme.sk/c/313036/Jemny-dotyk-so-smrtou.html?ref=rssTak to chceli deti (alicabiela) Bola to rodina ako mnohé iné: otec, mama, dcéra a syn. Normálny každodenný život, kde každý má svoje miesto. Nie je mi známe ako dlho to trvalo, ale jedného dňa vyšlo najavo, že otec si našiel druhú ženu. Ani to neviem, či z domu za ňou odišiel dobrovoľne, alebo už jednoducho jeho manželka nedokázala s ním žiť pod jednou strechou.Fri, 09 Nov 2012 06:50:04 +0100http://alicabiela.blog.sme.sk/c/312796/Tak-to-chceli-deti.html?ref=rssChirurg (alicabiela) Niekedy lekári pre nás urobia viac ako sa odvážime čakať. Niekdy urobia viac ako je nad ich sily. O jednom takom chcem dnes znovu napísať.Thu, 08 Nov 2012 06:43:29 +0100http://alicabiela.blog.sme.sk/c/312711/Chirurg.html?ref=rssAko sme prežili kanadské zemetrasenie (alicabiela) Bola sobota. Konečne oddychový večer, keď si človek môže trebárs len tak nečinne posedieť pred televízorom. Hokeja v ňom, žiaľ, v tejto sezóne nebude, halloweenové filmy sú otrasné. Tak poklikáme, čo nám kto ponúka. Prvý klik – horor v priamom prenose. Pred pár hodinami bolo v našej provincii, Britskej Kolumbii, veľké zemetrasenie. Tak ako väčšina ľudí vo Vancouveri, ani my sme nič necítili. Odkladám televízny ovládač a sledujem celé predĺžené vysielanie, čakajúc na užitočné informácie.Thu, 01 Nov 2012 05:46:34 +0100http://alicabiela.blog.sme.sk/c/312102/Ako-sme-prezili-kanadske-zemetrasenie.html?ref=rssHedvigin liek (alicabiela) Krátko pred odchodom do dôchodku Hedvige zistili rakovinu. Prežívala to isté, čo aj my ostatní – celý svet sa rútil vpred, len ten jej sa niekto nasilu snažil stiahnuť do čiernej diery. Neistota, zmätok, strach. Prvých pár týždňov chemoterapie si odpracovala - odučila v škole. Možno ani všetci jej žiaci nevedeli, že je vážne chorá.Wed, 24 Oct 2012 06:50:33 +0200http://alicabiela.blog.sme.sk/c/311367/Hedvigin-liek.html?ref=rssDar nad zlato (alicabiela) Na zlato som si nikdy nepotrpela. Všetky zlaté ozdôbky sú pekne krásne uložené na bezpečnom mieste. Občas, vo sviatočný deň, sa s dievčatami prizdobíme a rozpamätúvame sa, kto nám kedy ktorú krásu daroval. V pripomienke druhých ľudí a milých udalostí je hlavná hodnota našich pokladov. Je tu však jeden malý zlatý prstienok, prstienok s pridanou hodnotou.Wed, 24 Oct 2012 05:50:49 +0200http://alicabiela.blog.sme.sk/c/311363/Dar-nad-zlato.html?ref=rssVstaň, dievča! (alicabiela) Ako čert svätenej vode, tak sa vyhýbam čítaniu negatívnych príbehov o rakovine. Tlačia ma do zeme, strašia, oberajú o plány do budúcnosti a o nádej. Také príbehy nech čítajú zdraví; možno sa poučia, možno chorých pochopia alebo im pomôžu. O rakovine sú aj príbehy pozitívne, pre nás chorých povzbudivé, motivujúce. Z tých čerpám ja osobne veľa a vďačne sa o ne písaním delím. Neznamená to však, že od rána do večera dostávam od života samé plus alebo že stále žiarim optimizmom. V niektoré dni sa pretĺkam v nedobrej nálade, že by sa mi hádam aj manžel radšej vyhol z cesty.Fri, 19 Oct 2012 20:55:43 +0200http://alicabiela.blog.sme.sk/c/310992/Vstan-dievca.html?ref=rssKniha (alicabiela) Vždy si zo Slovenska donesiem nejaké knihy, staré zo svojich vlastných zásob, nové od priateľov, rodiny, či osobne vybrané pri návšteve kníhkupectiev. Tento rok je trochu špeciálny, pretože som si priniesla knihu, ktorú nemusím ani čítať. Všetko v nej dokonale poznám: osoby, prostredie, udalosti. Jedine budúcnosť neviem predvídať.Fri, 05 Oct 2012 06:49:25 +0200http://alicabiela.blog.sme.sk/c/309745/Kniha.html?ref=rssPrekážky a chuť do života (alicabiela) Vytrvalé slniečko ma ťahá stále von. Dobieha svoju prácu, ktorú u nás na jar zanedbalo. Nebolo ešte roka, v ktorom by som si uvedomila tak silne, ako veľmi slnko potrebujem. Nemusím sa na ňom pražiť. Stačí iba dobiť svoje baterky a tak fungovať celý deň bez väčšej únavy.Fri, 05 Oct 2012 05:14:56 +0200http://alicabiela.blog.sme.sk/c/309740/Prekazky-a-chut-do-zivota.html?ref=rssMám Ťa rada. Mám Ťa rád. (alicabiela)Koľko je ľudí, ktorým ste povedali tieto slová? Koľko je ľudí, ktorí povedali tieto slová vám? Patria iba do úst zamilovaných alebo ich hodno povedať každému na kom nám záleží? Krásne slová, ktoré často zostávajú visieť iba na vlásku, no predsa sa na ňom udržia. Prečo sa ľudským ústám tak ťažko vyslovujú? Považujeme ich za celkom zbytočné? Prázdne? Či pridrahé?Mon, 03 Sep 2012 07:03:18 +0200http://alicabiela.blog.sme.sk/c/307107/Mam-Ta-rada-Mam-Ta-rad.html?ref=rssPrepychové prázdniny (alicabiela) Nuž čo. Za posledné dva roky som deti asi rozmaznala, keď som ich zobrala na prázdniny na Slovensko. K babke, do jej malého bytíku v obytnom dome bez výťahu, kde ani toľko rozprávok v televízii nie je ako doma. Už od jari sa deti vypytujú, či pôjdeme na Slovensko. Vlastne to najskôr brali ako hotovú vec. Ani teraz, keď už prázdniny začali, na ich každodenné otázky o ceste na Slovensko neviem odpovedať s istotou, pretože čakám na ďalší test a keď čakám ja, musia čakať aj oni.Wed, 11 Jul 2012 06:52:19 +0200http://alicabiela.blog.sme.sk/c/303163/Prepychove-prazdniny.html?ref=rssSťahujeme sa (alicabiela) Doba sa zmenila a z poštovej schránky dnes už málokedy vytiahnem nejaký osobný dopis alebo pohľadnicu. Barrie si však na mňa i manžela spomenie niekoľkokrát do roka. Barrie je realitný agent, s pomocou ktorého sme naposledy predávali predchádzajúci dom a kupovali ten terajší. Keď mu raz podpíšete zmluvu, on vám dom predá či kúpi, aj keby ste si všetko medzičasom rozmysleli. Teda urobí všetko preto, aby vás presvedčil, že tak to má byť. Jeho biznis je asi zmyslom jeho života. Deti nemá; raz nám prezradil, že na tom sa vopred dohodli s manželkou. Aj tá má svoj vlastný biznis. A tak má už Barrie šedivé vlasy, veľký dom, niekoľko áut a veľa práce.Mon, 02 Jul 2012 07:57:30 +0200http://alicabiela.blog.sme.sk/c/302503/Stahujeme-sa.html?ref=rssChcem byť prvá (alicabiela) Prvenstvo človeka teší, no prílišná túžba po ňom nie je zdravá. Obsadiť treba všetky miesta a na to prvé sa zmestí iba jeden. Dá sa to prijať. Je tu však jedna vec, pre mňa veľmi dôležitá, a v tej nechcem prvé miesto prepustiť.Fri, 29 Jun 2012 07:48:19 +0200http://alicabiela.blog.sme.sk/c/302267/Chcem-byt-prva.html?ref=rssDžentlmeni (alicabiela) Jedného mám doma, ale to už viete. Dnes by som chcela písať o tých cudzích, ktorých stretávam tam, kde ich veľmi treba – v nemocnici.Sun, 24 Jun 2012 05:49:36 +0200http://alicabiela.blog.sme.sk/c/301851/Dzentlmeni.html?ref=rssČo je otec? (alicabiela)  Zaujal ma tento nadpis v miestnych novinách, a tak som prečítala krátky článok pod ním. Krátky a výstižný. Páčil sa mi. Tu je jeho preklad:  Fri, 15 Jun 2012 07:47:50 +0200http://alicabiela.blog.sme.sk/c/301205/Co-je-otec.html?ref=rssMôj vzor – dievča (alicabiela) Ľudia bežne potrebujú vzor, ktorý aspoň čo to posvieti na cestu. Vzorov môžu mať aj viac, podľa toho, čo ich zaujíma alebo čím ich práve život skúša. Mňa teraz skúša rakovinou a za celý čas som nenašla lepší vzor ako jedno obyčajné dievča.Wed, 13 Jun 2012 06:46:26 +0200http://alicabiela.blog.sme.sk/c/301057/Moj-vzor-dievca.html?ref=rssNajhoršie manželské ticho (alicabiela) Mám rada ticho. Ticho večernej ulice, ticho spiaceho domu i ticho prírody ďaleko od mesta. Ticho osamote, keď sa najlepšie číta i píše, ale i ticho všedného dňa zdieľané s najbližšími ľuďmi.Mon, 11 Jun 2012 07:46:02 +0200http://alicabiela.blog.sme.sk/c/300879/Najhorsie-manzelske-ticho.html?ref=rssUž aby bola mama zdravá (alicabiela) Viac ako isto je to želanie každého malého dieťaťa, ktoré má chorú mamu. Zdravá mama je veselšia a má pre deti viac energie. Hlavne sa však netreba o ňu báť. Tak nejak to pozorujem na svojich dcérach. Cez víkend však Vilma vyslovila nový, úsmevný dôvod svojho želania. Aspoň my sme sa zasmiali.Tue, 05 Jun 2012 06:31:48 +0200http://alicabiela.blog.sme.sk/c/300432/Uz-aby-bola-mama-zdrava.html?ref=rssO modlitbe (alicabiela) Bolo to v jednu septembrovú stredu, keď chodím (resp. chodila som) na Bible Study do nášho kostola. Program ako obvykle zahrňoval rannú omšu, potom raňajky a bežné rozhovory v kostolnej hale, modlitba, spev, humor, aktuality o tých, ktorí chýbajú alebo o rôznych podujatiach. Potom rozchod do štyroch skupín, z ktorých každá má svoju vedúcu, pripravenú zodpovedať naše otázky na preštudovanú tému a jemne viesť skupinu tak, aby nenastal chaos.Fri, 01 Jun 2012 06:46:10 +0200http://alicabiela.blog.sme.sk/c/300110/O-modlitbe.html?ref=rssSlnko a bolesť (alicabiela) Takú studenú jar ako je tento rok som vo Vancouveri ešte nezažila. Slnečné dni by sa snáď na prstoch rúk dali spočítať. A ja slnko potrebujem k životu. Ono ma vytiahne von, aj keď nejaká tá boliestka či únava ma ťahajú do postele.Mon, 28 May 2012 06:51:04 +0200http://alicabiela.blog.sme.sk/c/299736/Slnko-a-bolest.html?ref=rssMá ma rád? Nemá ma rád? (alicabiela) Sedíme v malej záhrade za domom. V duchu si plánujem, ktoré rastliny kam premiestnim, čo nové doplním. Z roka na rok pribúdajú nielen nezábudky, ale hlavne margarétky. Jedny z mojich najobľúbenejších kvetov. Preto mi ich manžel pred štrnástimi rokmi doniesol v jednom kvetináči. Tak ich predávali popri ceste, ktorou sa vracal zo služobky. Nahlas mu pripomínam ako ma vtedy veľmi potešil.Fri, 18 May 2012 06:40:49 +0200http://alicabiela.blog.sme.sk/c/298918/Ma-ma-rad-Nema-ma-rad.html?ref=rssRozhodný otec (alicabiela) Otcovia môžu vychovávať rôznymi spôsobmi. Toto je len taká malá, štrnásť rokov stará udalosť o tom, ako by to mohlo ísť.Fri, 11 May 2012 19:36:04 +0200http://alicabiela.blog.sme.sk/c/298357/Rozhodny-otec.html?ref=rssAspoň jednu ružu (alicabiela) Dominika je mladá žena, vydatá už šesť rokov za Milana. Okrem detí, po ktorých veľmi túži, majú všetko – vlastný byt, dobré zamestnanie, veľa voľného času jeden pre druhého, každý rok jedna – dve pekné dovolenky. To všetko však s pribúdajúcimi rokmi znamená menej a menej. Dominika cíti, že aj z ich vzťahu sa niečo vytráca.Thu, 10 May 2012 06:36:20 +0200http://alicabiela.blog.sme.sk/c/298213/Aspon-jednu-ruzu.html?ref=rssO bielych šatách (Z maminho denníka) (alicabiela) Sú dni všedné, v ktorých sa namáhame i oddychujeme. Majú svoje čaro. Ale sú i dni sviatočné, na ktoré sa vopred tešíme celé roky a následne na ne celé roky spomíname. Pre mňa majú ešte osobitný význam. Stali sa akýmisi míľnikmi môjho života; dňami, ktorých sa chcem určite dožiť, kvôli ktorým sa chcem pasovať s rakovinou. Zoznam dní je dlhý, skutočnosť takmer na začiatku, uponáhľať sa nič nedá. Ale keď moja druhá dcéra kráčala k oltáru v bielych šatách prvoprijímajúcich, ja už som snívala o jej svadobných, na roky vzdialených.Wed, 09 May 2012 06:49:21 +0200http://alicabiela.blog.sme.sk/c/298137/O-bielych-satach-Z-maminho-dennika.html?ref=rssPani Vierka je nezmar (alicabiela) Tak táto pani Vierka mi píše takmer každý deň. Takmer dva roky. Aj keď sme sa nikdy nestretli naživo, aj keď ja som jej vždy nestihla odpísať. Písať, písať, a pritom nedostať odpoveď, to každý nevydrží dlho. To bolo prvé, čím ma veľmi zaujala, a prečo som aj ja jej častejšie odpisovala. Druhý záujem vzbudil obsah jej emailov. Veľmi nenásilným spôsobom mi z nejakých novín prepisuje každodennú modlitbu, ako vyšitú pre mňa. K tomu vždy, vždy, vždy pridá svoje osobné slová, povzbudenia i sťažnosti, ktoré pre mňa majú veľkú hodnotu. Ak nestihne napísať ráno, večer sa ospravedlní, a napíše aj takto „neskoro“. Ak vie, že zopár dní nebude pri počítači, vopred dá vedieť, že mi nebude môcť napísať.Thu, 03 May 2012 21:52:06 +0200http://alicabiela.blog.sme.sk/c/297766/Pani-Vierka-je-nezmar.html?ref=rssO ochote a radosti z nej (alicabiela) Blíži sa leto. Aj keď ho ešte u nás vôbec nie je cítiť, stačí pozrieť Facebook. Zahraniční Slováci radostne nakupujú letenky a odpočítavajú dni, ktoré ich delia od ďalšej letnej návštevy domoviny. Veru, rýchle ten rok ubehol a aj mne sa žiada znovu zájsť domov. Postupne chystám do krabíc to, čo chcem doniesť druhým. Niečo, čo im urobí aspoň trochu radosť. Chystám, aj keď neviem, či domov pôjdem. O tom rozhodne v júni môj lekár. O krabiciach však rozhodla ochota druhých ľudí, a v tejto chvíli sa aspoň ony blížia k cieľu.Thu, 03 May 2012 06:45:57 +0200http://alicabiela.blog.sme.sk/c/297711/O-ochote-a-radosti-z-nej.html?ref=rssTo nevadí, mama. (alicabiela)Keď si Vilma nalieva čaj či vodu do pohára, dosť často rozleje. Vlastne sa jej nečudujem, pretože pri tom pozerá na mňa a rozpráva pravé i vyfantazírované príbehy o Titaniku alebo o kozmonautoch vo vesmíre. Úplne pohrúžená do príbehov. Bol by zázrak, keby nič nerozliala. Lenže, milá moja, sme doma v našej kuchyni, a tu musíš dávať väčší pozor.Fri, 27 Apr 2012 19:31:24 +0200http://alicabiela.blog.sme.sk/c/297294/To-nevadi-mama.html?ref=rssNečakane (3.) Na kare za 300 000 dolárov. (alicabiela) Vystúpili sme pred hotelom Eldorado. Oslava života už bola v plnom prúde. Japonskí bubeníci prehlušili slabý dážď. Pred vchodom boli umiestnené tri sochy drevorubačov vytesané z ľadu; aj David začínal ako obyčajný drevorubač. Na schodoch stáli členovia rodiny a vítali hostí so šampanským. Zapísali sme sa do knihy kondolencií.Thu, 26 Apr 2012 20:13:45 +0200http://alicabiela.blog.sme.sk/c/297238/Necakane-3-Na-kare-za-300-000-dolarov.html?ref=rssNečakane (2) (alicabiela) Čo si obliecť na kar? To bola otázka, ktorú zamestnanci vyriešili rýchlo. Vraj niečo normálne, spoločenské; netreba šiť nové šaty. Aj na vianočnú večeru v decembri prišli oblečení jednoducho, ženy väčšinou v čiernom, muži v košeliach bez kravát; jeden mal rifle. Čierny svet. Tak sme zbalili do batožiny to najlepšie čo sme v skrini našli. Kvety nosiť nebolo treba, namiesto toho ľudia mohli prispieť na charitu, v tomto prípade na diabetikov.Thu, 26 Apr 2012 06:50:33 +0200http://alicabiela.blog.sme.sk/c/297190/Necakane-2.html?ref=rssNečakane (1) (alicabiela) Nebol žiadna celebrita a nikto z vás o ňom nepočul. Volal sa Dave (David) a bol vlastníkom firmy, v ktorej pracuje môj manžel desať rokov. Jedno leto som si tam odpracovala aj ja, takže David nie je niekto, koho poznáme iba z novín. Jeho smrť nikto nečakal. Ani on sám.Thu, 26 Apr 2012 05:47:02 +0200http://alicabiela.blog.sme.sk/c/297189/Necakane-1.html?ref=rssOzajstné požehnanie (alicabiela)Priateľka Marianna pochádza z Rakúska. Odtiaľ si ju prišiel za ženu vypýtať jej manžel Frank, ktorý sa narodil v Kanade ako dieťa rakúskych prisťahovalcov. Je zaujímavé, ako silne sú i potomkovia prisťahovalcov priťahovaní koreňmi svojich rodičov. Cestujú po krajine, ktorá bola domovom ich predkov, spoznávajú ju, obdivujú, niekedy sa rozhodnú do nej i presťahovať. Ak to nejde, niečo vzácne z tej krajiny chcú mať stále pri sebe. Frank tak chcel mať Mariannu.Fri, 20 Apr 2012 06:46:54 +0200http://alicabiela.blog.sme.sk/c/296652/Ozajstne-pozehnanie.html?ref=rssČo nám doma chýba (alicabiela) Len čo prekročila prah našich dverí, ozval sa veselý smiech. Po celom dome sa šíril tak ako sa len smiech šíriť vie; rýchlo a nákazlivo sa plazil od prahu dverí, po stenách až ku oknám v každej miestnosti. Žiadalo sa mi tie okná zavrieť, aby smiech cez ne neunikol vonTue, 17 Apr 2012 06:14:24 +0200http://alicabiela.blog.sme.sk/c/296391/Co-nam-doma-chyba.html?ref=rssSpomienka na Janu (alicabiela)S Janou a jej manželom sme sa spoznali hneď v prvých týždňoch nášho príchodu do Kanady. Oni dvaja, ich dcéra a pes emigrovali z Čiech. Náhodou sme sa stretli v realitnej kancelárii pri hľadaní našich nových príbytkov. Ako to už v cudzích krajinách býva, našinci sa dajú spolu do reči oveľa ľahšie ako doma. A tak sa začalo naše kamarátsvo.Mon, 16 Apr 2012 06:48:59 +0200http://alicabiela.blog.sme.sk/c/296274/Spomienka-na-Janu.html?ref=rssNeposlušná kuchárka (alicabiela) Viac či menej pravidelne vyraďujem po deťoch oblečenie a hračky. V rukách mi takmer každý kus pripomenie niečo pekné z ich detstva. Hlavne tú nefalšovanú celodennú nevinnosť. Aj keď malé deti neprestajne visia na krku, neskôr si z toho človek zapamätá hlavne tuhé objatie a mäkkú tvár. Niekedy by som ten čas celkom rada vrátila, mysliac si, že to „najkrajšie“ mám už ako mama za sebou. V skutočnosti je to stále krásne, aj keď celkom iné.Thu, 29 Mar 2012 06:53:58 +0200http://alicabiela.blog.sme.sk/c/294724/Neposlusna-kucharka.html?ref=rssO starších ženách (alicabiela) Bolo to vo štvrtok pred voľbami. Telefonujem mame ako sa má a čo robí. Som prekvapená, že hneď na prvé zazvonenie zodvihne telefón – znamená to, že sedí blízko pri ňom v kuchyni, a nepozerá správy v obývačke. Väčšinou musím skúšať aspoň štyrikrát, pokiaľ do kuchyne dobehne. V ten večer mala iný program – učila sa a z jej hlasu bolo cítiť napätie ako pred naozajstnou skúškou.Tue, 27 Mar 2012 06:52:26 +0200http://alicabiela.blog.sme.sk/c/294536/O-starsich-zenach.html?ref=rss