Právo na jeseň

Autor: Alica Biela | 10.11.2011 o 7:04 | Karma článku: 12,28 | Prečítané:  1481x

Sú také dni, keď človek cíti jeseň vo svojom vnútri, a nemá to nič spoločné s jeseňou navôkol. Sú také dni, keď sa minie zásoba dobrých slov a chce sa iba nahnevane vrčať, plieskať bičom. Alebo sa stiahnuť do klbka ako pichľavý jež a čakať pod stromom na červené jablká.

A tak i ja stojím pod stromom. Pod tým svojím stromom. Po kolená v mokrom, rapavom lístí. Túžobne pozerám do ubolenej koruny. Tam je listov čoraz menej. Môcť ich tak obrať, ešte pekné založiť do knihy, z ktorej každý chce čítať. Lenže život je i o inom a jeseň v ňom má svoj význam.

Nech listy mäkko dopadnú a nikomu neublížia. Jeden po druhom ich chytám, uslzené od dažďa, a plačem tiež. Ani vietor sa už s nimi nechce hrať. Choď si fúkať do mrakov!

Zberám listy a každý prečítam. Čo mi píše duša?

Keď konáre sú prázdne a čierne ako nahá duša, pribehnú deti. Lístie znovu padá, teraz zo zeme smerom hore. Vonku z neho vyrastajú hradby plné smiechu a potajomky sa pašuje do detských úkrytov vnútri v dome.

Po svojej poslednej hre, lístie vrastie do zeme. Unavená, ale sýta zem si zdriemne. Čierne konáre konečne prikryje biely sneh, bolesť z nich vyštípe mráz. Čierne konáre, vztýčené na chválu k nebu.

Strom bez listov iba na chvíľu stratil svoj dych.

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Kiska, Kaliňák či Matovič. Ako reagujú politici na návrh na rozpustenie ĽSNS

Smer pripomína Adolfa Hitlera, Most-híd hovorí o logickom kroku.

KOMENTÁRE

Dni Islamského štátu sú takmer spočítané, ale teror v Európe nezmizne

Radikálni bojovníci sa vracajú do Európy.


Už ste čítali?