V jeden deň v ich firme zazvonila mladá žena, so slzami na krajíčku. Manžel jej otvoril dvere. Bez slov sa mu snažila naznačiť, že niečo potrebuje. Ukazovala na autobusovú zastávku pred firmou, rozhadzovala rukami. Pôsobila vraj síce nepresvedčivo, ale predsa len neškodne, a tak čakal, čo z toho bude. Ona mu podala svoj mobil, na ktorom vopred naklikala telefónne číslo. Pomyslel si, že veď ak je aj hluchonemá, ako vyzerala, mohla poslať textovú správu. No predsa len jej vyhovel. Na druhej strane sa ozvala mama mladej ženy. Možno by si s textovou správou nedokázala poradiť, ktovie...
Nasledoval krátky rozhovor, jeden druhému vysvetlili čo a kde sa stalo a mama bola na ceste pre stratenú dcéru. Dcéra pravdepodobne vystúpila z autobusu na nesprávnej, a to ešte opustenej autobusovej zastávke v priemyselnej oblasti, kadiaľ väčšina ľudí prechádza iba autami, tak jej nemal kto pomôcť. Po márnom čakaní na okoloidúcich, vošla do najbližšej budovy.
Manžel usadil hluchonemú ženu v predsieni. Nevšimol si, kedy pre ňu mama prišla a na príhodu zabudol. Onedlho dostali do firmy kvetinovú zásielku a pohľadnicu. Jednu z mnohých, pretože práve vtedy zomrel vlastník firmy a kvetov bolo všade plno. Možno po dvoch dňoch, keď zodpovední ľudia postupne darcom ďakovali za kytice, zostala táto jedna bez príjemcu. Slová na pohľadnici neboli prianím sústrasti, ale poďakovaním za pomoc. Nikto z firmy nevedel o čo sa jedná, ale hľadali a našli môjho Samaritána.
Teraz kytica stojí na našom kuchynskom stole. Už niekoľko dní sa deti vypytujú stále na to isté: „Za čo si, tato, dostal kvety?“ A potom ho za ten malý dobrý skutok obdivujú ako veľkého hrdinu.
Mňa kytica tiež teší, aj keď nie je podľa môjho vkusu. Vďačnosť je veľmi dôležitá vec; nemali by sme byť síce od nej závislí, ale povzbudzuje nás intenzívnejšie k novej a novej dobrote. A pri vďačnosti prejavenej hmatateľným spôsobom si človek dlhšie uvedomuje, že aj zdanlivo malý skutok môže pre niekoho znamenať veľmi veľa. Že treba prosiacim o pomoc bez predsudkov venovať svoju pozornosť a pomôcť im podľa svojich najlepších možností v tom, čo oni naozaj potrebujú.
Aj ja vám ďakujem za čítanie.
