Moje prvé baby sa mi pred očami mení na malú žienku. Ešte síce rada pozerá rozprávky a hrá sa s bábikami, ale to je asi tak všetko, čo ju spája s útlym detstvom. Hlavu má plnú otázok a vlastných odpovedí, ktorými si dopĺňa tie moje, zatiaľ len také bezbolestné. Aby som ju nevystrašila. Kamarátkina dcéra plakala, keď ju mama zasvätila do ženského sveta.
Viem, že dlho nemôžem rozhovor s ňou odkladať. Rozhovor ženy so ženou. Ako mama chcem byť prvá. Nechcem, aby ma niekto necitlivo predbehol a nechcem sa tejto úlohy ani striasť. Pamätám si ako som ja čakala, že mi moja mama všetko vysvetlí, aj keď som už všetko vedela zo školy, z kníh a od staršej mládeže.
Zatiaľ zberám rozumy od iných mám so staršími dcérami. Prešli tým, nech poradia. Lenže koľko mám a dcér, toľko spôsobov. Mnohé sa tomu rozhovoru vyhýbajú, čakajúc, že dievčatá sa všetko naučia v škole. A tak si ten svoj spôsob rozhovoru budem musieť prešiť na vlastné miery.
Nič nechcem zmeškať a nič nechcem unáhliť. Každý problém svojich dcér chcem riešiť v pravý čas, tak ako ich život bude prinášať. Aspoň do ich dospelosti, ale rada budem nadrábať. Bez písania listov do ich budúcnosti, bez nahrávania videoklipov podľa možných i nemožných tém.
Rozhovor mamy s dcérou ako ženy so ženou predsa nemôže byť taký zložitý.